v kazdom vznikaju dva hlasy - a nielen dva,
teda ja to poznam take, ze ich vo mne vznikne niekedy velmi vela a kazdy z tych hlasov povie inu odpoved...
(ja vjem - dobry pripad pre psychiatra - chochocho :)
ale prave to je najzaujimavejsie - zapocuvat sa do nich,
svoju dusu nechat dotknut sa kazdeho, ktoreho sa dotknut chce
a potom ju nechat vybrat si medzi tymi hlasmi....

- takto to vyzera strasne zlozito,
lebo vzdy ked sa nieco (co sa tyka pocitov a duse....)
snazim opisat slovami, tak mam pocit, ze to nikdy nevyjadria uplne presne -

no ono je to jednoduche a niekedy to prebehne v malilinkom okamihu
a zrazu proste citis, pre co sa (chces) rozhodnut....
intuicia je predsa stale pritomna a pomaha najst odpovede,
no zaroven je u kazdeho trosku ina - farebna - asi ako odtiene oblakov - nikdy nie su rovnake a uplne vysvetlitelne.... :)