stojím, čakám. najskôr som si ho pomýlila so Strážnou Vežou, ale bol to Hare Krišna. Hare Krišna sa len tak zrazu objavil (sprava), a hoci som nečakala na neho, pristavil sa, a ja som sa začala smia?. celkom nič proti (okrem toho, že ani čaka? človek už nemôže tak ako kedysi), len mi tá situácia prišla vtipná, vzhľadom na veci odohrávajúce sa predtým. Hare Krišna sa usmieva (mal to napísané na bunde, to Hare Krišna, len tak pre úplnos?). a ja cíitim, ako vidí do mňa, lebo on je mních. a nič nevlastní, vôbec, celkom úplne nič. („všetko je cisárovo“ – na skle maľované; pozn.) kto ?a to učil, Hare Krišna? poznáš rozdiel medzi
vezmi si túto knihu
VEZMI si túto knihu
VEZMI
a
KÚP si ju??
nerobíš nič zlé, ale ja svojich štyroch andrejov hlinkov potrebujem ako soľ, lebo chcem ma? hmotné statky, chcem ma? aj tie blbé topánky, a budem ich vlastni?, celkom sama a sebecky. a kebyže vlastním tých hlinkov viac, nevzala, ale kúpila by som si ju a celkom pokojne by som ju potom vlastnila.
hm. možno som sa ukrátila o (ďalšiu) cestu poznania. aspoň niečo podobné mi tvrdil jeden Jehovista minule.