Pastnem sem úryvok zo zapiskov čo som si písal pred cca 2 rokmi. Nie je to o kres?anstve, ale je to o Viere a Bohu, tak snáď nie úplne OT:

"Boh

Celý fígeľ je v tom, že sme sa nestvorili sami a nestvorili sme ani tento svet. Môžem špekulova? o tom ako vznikol vesmír, život a vôbec ako vzniklo NIEČO, no ak sa nechám vies? slobodou mysle dostanem sa nevyhnutne k hranici, za ktorú ma intelekt nedovedie (ani slobodná myseľ mi nedá odpoveď na najdôležitejšie otázky stvorenia). A vtedy jednoducho padám na kolená a s pokorou sa skláňam pred niečím, čo leží mimo hraníc môjho chápania.

Veľkým zlomom v mojom živote bol okamih, keď som pochopil, že jedna vec je hra s vecami, ktoré sú okolo nás a v nás (na materiálnej či duchovnej úrovni) a druhá vec je úžas nad tým, že vôbec niečo JE. Dosiahnu? ten bod, kedy so všetkými teóriami končím a iba ďakujem, žasnem, ďakujem, plačem z toho, smejem sa tomu a zase nad tým všetkým žasnem. Okamihy keď cítim Boha, keď chápem, že nech robím hocičo, ten hlavný, najväčší a najnepochopiteľnejší ZAZRAK EXISTENCIE tu je stále. Modli? sa, robi? jógu, robi? byznis, písa? do klávesnice počítača, túla? sa v divočine, meditova?, milova? sa, filozofova?, číta?, písa?, nakupova?, konzumova?, sedie? na pive s kamarátom, pozera? TV, tancova? s ohňom, športova?, bojova?, nenávidie?, kona? nezištne... miliardy veci, ktoré môžem robi?, pozorova?, cíti?, necha? na seba pôsobi? a pri tom všetkom si uvedomova?, že ten najväčší dar, najväčšie mystérium, je stále prítomné – vždy a všade. A ja môžem vždy a všade ďakova?, plaka?, smia? sa, padnú? na kolená a žasnú?, žasnú?, žasnú? a ďakova?.... a zrazu mám pocit, ako by ma Niečo sprevádzalo na mojej ceste."

úryvok je zo zápiskov, ktoré možno nájs? tu: http://www.kruhzivota.sk/?page=clanky&node=334&