aj ja kcem hobbesa :o)

chjaj plysovi mackovia. z lasky sa rodia a bez lasky umieraju. treba ich lubit aby sme mali stale mekke srdiecka ako oni.

medvedie objatie nikdy nenahradi ludske teplo.. chces objat jeho a on tam nie je.. ale.. na to su priatelia.. aby pomohli.. objali.. utesili.. vtedy ked to najviac potrebujes..

medvede su nevyhnutne pre zivot

uz zase do jeho srsti z plysu stekali moje slzy, z oci. objimala som ho a on objimal mna. v travi ten stary znamy vyraz-usmev pochopenia, ucasti a istoty. z umelohmotnych ociek som citala: neboj bude to dobre, som tu, este ma chvilu drz a hned ti prestane byt smutno.

prestala som plakat. medvedika odlozila do jeho kutika v rohu postele dufajuc, ze spolu so slzami vsiakolo jeho plys aj moj smutok a tuzbu po inom objati.

nevsiakol.
stale ho chcem objat.
jeho.
a nie maca.

macove objatie bolo fajn. ale...
... nebolo to to prave. stale mi je smutno, stale jemi clivo a stale mi chyba, jeho objatie.

jo objatie to by som aj ja chceul teraz jedno

mne staci neco ekuskeho a tepluskeho....ale nic take nenachadzam...ahoj podhlavnicek......
..
..
...mam ho rad

veru smutno...aj mne...

aj ja xem medveda ...