vsetko je vsade a zaroven nie je nic nikde, uroven pochopenia tohoto principu je priamo umerna urovni (rozsirenia) vedomia pozorovatela
dalo by sa povedat ze postulat ze cas a priestor su od seba neoddelitelne veliciny v zmysle ovplyvnovania jednej druhou a naopak je nutne rozsirit o vedomie(vedomie+podvedomie+....?kolektivne podvedomie (=kolektivne nevedomie ->viď c.g.jung) ktore urcuje konecny vysledok pozorovania teda nie len caso-priestor ale vystiznejsie by bolo vedomie-caso-priestor