z vysky sa rad kocham pohladom do dialky, do oblakov. vobec sa pri tom nebojim, precitujem naplno slobodu ducha a zaroven mam radost z toho, ze som tak vysoko ako sa len da. len na rozdiel od Teba su moje nohy zakliesnene na konarikoch orecha nie hrubsich ako dva moje prsty. pozeram ponad strechy rodinnych domov a vietor kolise korunou stromu tak, ze prave v tejto chvili som o meter dalej ako vo chvili predchadzajucej. ziadna panika, treba sa vcitit do vykyvov stromu vo vetre. precitit 20metrov vzduchu a listia pod sebou. nerozmyslat nad chybami - nerobit chyby. liezt vyssie a zase spa:t. a ked sa uz neda vyhnut zlezeniu a strom zotnu, sloboda zostava v spomienkach...