cwbe coordinatez:
101
63535
21
1181987

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::2
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Ako sa dá prejs? cez rieku, bez to aby si človek namočil nohy? Ako sa človek môže vyhnú? stereotypu života? Ako sa človek môže ubráni? myšlienke "čo bude zajtra?" ktorá zväzuje ruky?, ktorá nám zabraňuje kona? podla našej vôle? Ako si máme by? istí naším konaním, keď nevieme ako sa to skončí? máme očakávania v živote, máme sny, prečo su skoro všetky tak nedosiahnuteľné? tvrdou prácou sa dá všetko dosiahnu?, samozrejme ale čo keď nezáleží na nás či to dosiahneme? Prečo sa tak bojíme vybra? si tú neistú cestu, ktorá by nás viedla k nášmu snu?
riziko zlyhania, ale je také definitivne? take absolútne, večné? Nieje to tak, že každý deň je nový začiatok? pekne sa to hovorí,že? ale radšej pôjdem za programátora, budem robi? 8 hodín denne, 40 rokov. Vezmem si hypotéku na dom, podpíšem formulár pre zdravotné poistenie. Kúpim si auto. poistím ho.budem robi? nadčasy.Budem využíva? a budem využívaný. Na mojej rozlúčkovej párty vo firme mi poblahoželajú za dobrý pracovný výkon počas toľkých rokov, že som žil plnohodnotný život a nech si teraz idem užíva? slobodu a dôchodok... A potom človek stojí medzi svojimi 4 stenami, keď mal š?astie tak sa oženil, má deti ktoré ho nepočúvajú a opovrhujú nim. Z najlepšej kamarátky, snúbenice, manželky sa stala neznáma osoba. A tak človek sedí vo svojom kresle, pije brandy a myslí si :"premrhal som velkú čas? svojho života, už pred dlhým časom som prestal ži?, prestal cítit ranné lúče, prestal vníma? spev škovránkov, zamlčal svoju dušu." pre toto? pre tento pocit? pre túto duchovnú ?archu? chce sa mi kriča?, plaka? chcem utiec?. preč z tejto reality preč s tohto tela, zača? odznovu inde, ako niekto iný, bez spomienok... Ale potom precitnem, pozriem sa na svojho psa a poviem mu:" ty jediný ma tu chápeš".

Mlados? je krásna vec, smola že ju mladý človek nevie chápa? ako niečo výnimočné. Mlados? rýchle prejde, potom zostanú myšlienky ako " keby bolo keby?" " vtedy som mohol" "mal som poveda?".

Mlados? je výnimočná, nebojte sa robi? odvážne veci, lebko keď nie teraz tak možno nikdy. stávajte sa maliarmi,hudobníkmi, filozofmi,bádateľmi, spisovateľmi... Teraz vám patrí svet a čo bude zajtra je vec zajtrajšku, je to ?ažké ale žite pre moment. všetko bude dobré !










  • 0000010100063535000000210118198701185226
    tooold 08.11.2004 - 08:14:35 level: 1 UP New
    bojim sa oboch extremov... pomozte mi niekto!
  • 0000010100063535000000210118198701182133
    Vahlen 05.11.2004 - 21:39:45 level: 1 UP New
    Mas pravdu.
    Lenze je to iba jeden uhol pohladu... Predstav si ze prezijes svoj zivot tak ze sa budes starat iba o svojich priatelov, dopriavat si krasy prirody a tak dalej. Budes prezivat, nestarajuc sa o kapitalisticke "hodnoty" ('rodina', bohatstvo, postavenie).
    Naplnovalo by ta to? Chcel by si zit s pocitom ze zajtra/kedykolvek sa moze stat nieco nepredvidane co obrati (v negativnom zmysle) Tvoj zivot uplne naruby; a zrazu sa budes musiet starat o to kde budes vobec spat?
    Mat priatelov, tesit sa z prirody, duchovna atd. je krasne, ale ja osobne si to viem vychutnat iba citiac za sebou istu istotu, pozadie, 'domov'; generalizovane povedane. A aj o tom je hypoteka, pracovny vykon, atd.
    Podla mna je to o hladani zlatej strednej cesty. Ibaze jej 'koeficienty' mame asi kazdy ine...

    Na zaver este jeden vyrok. "What we leave behind is not important to as how we lived. After all, Number One, we are only mortals." (cpt. Picard, ST VII.)
    (preklad: "To, co za sebou zanechame nie je take dolezite ako to, ako sme zili. Sme predsa len smrtelnici, komander.")
    more children: (1)