Mas pravdu.
Lenze je to iba jeden uhol pohladu... Predstav si ze prezijes svoj zivot tak ze sa budes starat iba o svojich priatelov, dopriavat si krasy prirody a tak dalej. Budes prezivat, nestarajuc sa o kapitalisticke "hodnoty" ('rodina', bohatstvo, postavenie).
Naplnovalo by ta to? Chcel by si zit s pocitom ze zajtra/kedykolvek sa moze stat nieco nepredvidane co obrati (v negativnom zmysle) Tvoj zivot uplne naruby; a zrazu sa budes musiet starat o to kde budes vobec spat?
Mat priatelov, tesit sa z prirody, duchovna atd. je krasne, ale ja osobne si to viem vychutnat iba citiac za sebou istu istotu, pozadie, 'domov'; generalizovane povedane. A aj o tom je hypoteka, pracovny vykon, atd.
Podla mna je to o hladani zlatej strednej cesty. Ibaze jej 'koeficienty' mame asi kazdy ine...

Na zaver este jeden vyrok. "What we leave behind is not important to as how we lived. After all, Number One, we are only mortals." (cpt. Picard, ST VII.)
(preklad: "To, co za sebou zanechame nie je take dolezite ako to, ako sme zili. Sme predsa len smrtelnici, komander.")