tento clanok je zaujimavy hlavne preto, ze odzrkadluje spoluzitie ludi a vnimanie komunit, skupin, spolocenstiev... to su koniec koncov aj firmy, dediny, mesta, staty... si stale niecoho sucastou, ci chces alebo nechces, rovnako ako ini chcu byt sucastou "tvojej zony"...

najprv male, intimne, casto v harmonii zucastnenych... ako to bolo tu na pociatku... idealizmus...

a potom? urcit hranicu? ci urcit pravidla? nedat priestor kazdemu? nedat moznost prejavit sa tak ako sa prejavuje? co je zle a co je dobre? dobre je "respekt!" zle je "kokot!"?
Kto moze a kto nemoze dnu? Co sa moze a co nemoze?

Kvantita a cas su nepriatelom tychto spolocenstiev. Ak maju pretrvat, pravidla su nevyhnutne. Pravidla vsak mimo cyberpriestoru a slov - kde nejde len o slova, ale o zivot - potrebuju tych, ktori ich dodrziavanie vynucuju - urcuju hranice, sposoby, zbieraju a rozdeluju peniaze, urcuju kontrolu... - tvoria SYSTEM, ktory vidime vokol seba. A ktory tolki nenavidia a vinia za svoje nestastie, neslobodu... Ktory sa vytvoril za tisicky rokov existencie ludstva, na zaklade pokusov a omylov, vitazstiev a tragedii, zapasu a boja... Sprevadzany vodcami, diktatormi, vojnami, nabozenstvami, filozofiami, ideologiami, pragmatikmi, vizionarmi, ekonomami, politikmi...

...a ako vidiet aj tu - skor ci neskor kazdy ostrovcek nadeje(?)/alternativy(?)/zmeny(?) zazije rovnaky prerod do potreby urcenia pravidiel. Do potreby tak zlozitej a narocnej... Aby neslo o diktaturu, ale zachovala sa funkcnost - a aby idealy neznicili samotne kroky za ich udrzanie... viva la utopia!?

Nie je smutnou skutocnostou, za kazde spolocenstvo zalozene len na laske, dobrovolnosti a obete skor ci neskor zanikne - rozlozenim, ukrizovanim, znicenim, sebadestrukciou... ...pokial si neurci system so vsetkymi jeho chybami?

hm?