thus spoke ner in 'časoblúznenie' :: Something smarter than us is going to emerge


node:	thus spoke ner in 'časoblúznenie'
template:	4
parent:	časoblúznenie
owner:	ner
viewed by:
created:	27.09.2004 - 14:31:13

cwbe coordinatez:
101
63535
21
1145549
1145672

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

otazka 'kto je juraj' asi nebola pre nas ostatnych. kazdopadne, odpovedam. juraj je pre mna pocit. velmi dobry pocit. v ktoromkolvek casovom useku.
a navyse nieco, co postrci, ale tak, aby clovek mal moznost sam si rozmysliet, ktorym smerom.

myslim, ze pamatanie funguje celkom dobre. pamatame si dolezite velke veci a dolezite malickosti. ak si poviem 'toto si chcem zapamatat', mozem pouzit aj externe pamatove medium. a vratit sa potom v case, pripomenut si situaciu, myslienky, pocity, pohlad na vec, suvislosti.
a este mame ludi okolo nas, ktori nam mozu niektore veci pripomenut, ak na ne zabudneme a su dolezite.
len sa netreba zamotat do minulosti a buducnosti natolko, aby to odtahovalo od sucasnosti.

zit tu a teraz. znie to ako bullshit. ale ma to zmysel. vsak ty vies. prilis sa trapit vecami ktore boli, prilis sa obavat buducnosti - zbytocne.

a neda mi nespytat sa: co ti daju odpovede na tieto otazky? ake odpovede si ocakaval?

000001010006353500000021011455490114567201146351

zaujimalo ma ako ludia vnimaju cas, preto som sa to pytal. ze pokial je minulost a buducnost nieco, co nas zenie dopredu (a nie do zahuby) a pokial nie...

castokrat sa mi stane, ze myslim na peknu minulost, na nieco, co sa mi strasne pacilo. z minulosti vacsinou na zle veci nemyslim, sem-tam na par fakt zlych zazitkov, ale to vacsinou zvladnem "nadych, vydych, idem dalej". a co s buducnostou, to vazne neviem....

rad nic neocakavam, potom clovek nemoze byt sklamany. lenze s tou buducnostou je to take lakave -- rozmyslat, co bude. a niekedy vediet, co bude.

cital som zaujimavy clanok pred par mesiacmi o tom, ako vznikaju odbornici a co su to tie skusenosti. skusim to na priklade. v podstate jedinu zlomeninu, co som mal, ked som bol maly, mi nikto nechcel verit. fakt, mamina aj starka aj vsetci naokolo mi hovorili, ze to som sa len udrel a ze ma to prejde. tak som behal so zlomenou rukou dva dni a potom, ked to uz fakt bolo neznesitelne, isiel som do nemocnice. chirurg bol rodinny znamy, pozrel sa od dveri a rovno povedal, bez rontgenu, kde mam zlomeninu (rontgen mi samozrejme potom spravil a vsetko osefoval a ja som zachvilu bol zdravy, k tomu cloveku sa inak viaze tiez par peknych legiend, ktore sa zachovali v casovom archive Akasi, pribeh je celkom pekny a napisem ho nizsie).

v tom clanku sa riesila otazka, ci sa skusenostami nedeformuje odbornost.

lekar pride, vidi diagnozu po 5000 krat v zivote a hned vie, co vam je. co ak je to ale prave prvy pripad z 5000, ked je diagnoza trosku ina?

pride mi alert, ze spadli tri masiny, ktore su u toho isteho providera. smsky zmazem, pretoze viem, ze provider je nespolahlivy a urcite spadol on. co ak mi ale prave lahli tri masiny?

otazka je, do akej miery sa riadime exemplarnymi pripadmi z minulosti a do akej miery nam to brani v mysleni?

(ten clanok inak pojednaval o novych pristupoch a o tom, ake je tazke najst novy sposob rozmyslania v zabehnutych vednych disciplinach. ako sa hladaju nove sposoby uvazovania? skuma niekto "nepravdepodobne" moznosti?)

---

lekar: je to velmi fajn clovek, odbornik, chirurg. cele telo ma posiate prasklinami alebo vyrazkami. ludia za nim sa obzeraju, na prvy pohlad sa mnoho ludi boji s nim komunikovat.

k tomu prisluchajuci zaznam akasi: chodil ako lekar na vypravy slovenskych horolezcov. boli v himalajach. lekari ostavali v zakladnom tabore v istej nadmorskej vyske. a potom sa stala katastrofa. lavina zasypala celu posadku okrem jedneho cloveka. volal vysielackou o pomoc.

lekar, bez vystroje, vyliezol neviemkolko metrov nad morom vyssie ako bol zakladny tabor. na chrbte ho zniesol dolu, kedze nebol schopny pohybu.

vyrazky (aj ked to vyzera tak zvlastne, mozno by som to vyrazkami nenazval) su z omrzlin a z pocasia. zachranil zivot....

otazka je, preco mnoho ludi da na prvy pohlad a preco je potrebny zaznam z historie preto, aby si tento clovek u mnohych ziskal respekt?

(kupodivu som nad tymto rozmyslal dnes na pumpe, kde naozaj nesympaticky vyzerajuci mlady muz nejakej dame nieco rozpraval. tvar mal strasne agresivnu a neprijemnu. poznam par ludi, ktori ju maju tiez. a su to naozaj fajn ludia.... potrebujeme teda tie skusenosti na to, aby sme sa toto naucili alebo je primarna chyba v pritomnosti, ze podliehame prvym dojmom?)

:)))

no, takze ako odpoved som pridal dalsie otazky :))))

00000101000635350000002101145549011456720114635101148606

hmmm...to mas dost tazko s tymi skusenostami braniacimi v mysleni. Ja to ale beriem tak, ze prvy pohlad na cloveka ktory ma fakt neprijemny vyraz v tvari ma ma varovat, aby som nebol priliz zovialny, aby som ho nahodou nejak nenastval, ale zas mi nezabrani sa s nim dat do reci, ked by som sa aj s inym do reci dal...a z toho rozhovoru tak nejak samo vyplynie ci je, alebo nie je v pohode.
A hovori sa ze ludia ktori prejdu masineriou skolstva nie su schopni originalnych rieseni. Myslim si ale, ze to nie je samou vedomostou, ale tym, ze jednoducho zabudnu sami prichadzat na riesenia, lebo im bolo vsetko vlievane do hlavy, naucili sa veci riesit schematicky, lebo vacsina problemov sa tak riesit da. Na druhej strane by ale clovek niektore veci bez skoly vobec nevedel vyriesit, pricom s vedomostou co je napriklad prehladavanie do sirky, hlbky, toky v grafoch to zrazu ide vsetko strasne lahko... takze si myslim ze vzdy ide len o hladanie balansu medzi spoliehanim sa na to ze ide o situaciu riesitelnu beznymi sposobmi a snahou o nejake novatorstvo...v ludskej komunikacii plati podla mna to iste. Vzdy byt dostatocne empaticky a vnimavy potrebam druheho, ale pouzivat barlicky ktore mozu varovat na veci ktore by si clovek pri povrchnom rozhovre nevsimol, ale po case by aj tak vyplavali na povrch, pricom mozog to signalizoval od zaciatku...