cwbe coordinatez:
123456
704815
1118685

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::4
11 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Wonderik0
chory nos0
garooka1

Bol raz jeden clovek.

Cely zivot zbieral vedomosti, premyslal nad nimi a zvacsoval svoju mudrost.

Bol ale prilis skromny, aby si svoju velkost priznal.

Az ked sa mu smrt nahle priblizila, uvedomil si, co za poklad nesie vo svojej dusi. Nevedel ho ale odovzdat.

Co mal robit? Mal svoju mudrost nechat zmiznut s nim samym v hrobe? Jeho deti boli este primlade, aby to pochopili. A keby aj neboli byvali, ako by im to vysvetlil za ten kratky cas, co mu ostaval? Neostavalo mu nic ine, ako to vsetko spisat, a odovzdat svojim detom ako testament.
Tie samozrejme sa ani neodvazili knihu otvorit. Vedeli, ze by ju nerozumeli. Jej vyznam ale ziaril z oci svojho otca, presne mu rozumeli: v tej knihe bol cely odzrkadleny, cela jeho velkost a mudrost.

Pri kazdej slavnosti bola kniha pripomienkou na velkeho otca. Nie relikviou, bola s nim viac spojena. Okolo nej samej vznikli krasne slavnosti. Dostala pekny obal, neskor zlate puzdro a ulozili ju do nevelkej kaplnky. Ta sa casom zmenila na chram. A ako sa rodina rozrastala, tak aj ludi okolo nej pribudalo. Nadherne modlitby noveho spolocenstva len lakali dalsich.

No ku knihe mali stale velku uctu. Nezbadali, ked nadisiel cas otvorit ju. Ceremonie boli tak pekne, ze uz nikoho ani nenapadlo, ze otvorit knihu, a zahlbit sa do velkej mudrosti jej autora by mohlo byt krajsie.




Toto, mozme povedat, podobenstvo som zacul na dnesnom osobnom stretnuti sa s poprednym slovenskym teologom a filozofom Imrichom Sklenkom. Reflektuje stav, ktory uz davno pred nim tak presne vystihli velikani koncilovej generacie ako Rahner, von Weizsacker, a najma Pappini, ktory v jednom zo svojich diel trefne opisal dejiny zapadnej Cirkvi ako rast dietata, pouzivajuc mierku "rok zivota=storocie Cirkvi". Ako patrocny len posluchal a presne skopiroval otca, stare prvotne cirkvi, ktore zahynuli v ohni germanskej invazie. Ako dvanastrocny sa uz ale vypracoval a pocitil odvahu pustit sa do debaty s najmudrejsimi starcami - ako Akvinsky vyzval Aristotela, ci ako Jezis jeruzalemskych knazov. Napokon v 15 rokoch bol zivym pubertakom. Uz musel dostat trochu slobody, lebo inak by nedospel; tento potrebny "risk" bol dlho opornym bodom nasho rozhovoru. No reformacia zlyhala: v snahe zmenit to "podla seba" len vznikli nove klony starej Cirkvi. Zvysok bol prave potlaceny, nedostal slobodu, kazal dalej v latincine - a zaostal.

Zaostanie Cirkvi v novoveku sa stalo skoro jej hrobom. Stredoveka Cirkev, diskusii otvorena, no elitisticka, pocitila krizu a rozpad, ktory nadobudol na sklonku 14.storocia take rozmery, este okorenene rozmachom tureckej a tatarskej hrozby, ze sa dal riesit len silou a represiami. Papez sa stal diktatorom, biskupi a knazi ho nasledovali. Cirkev sa zmenila na armadu. A takou bola az do spominaneho koncilu. Konecne dovolila dat ludom Bibliu v ich reci (co este v takych 50.rokoch bolo u katolikov nemyslitelne) a pokusila sa vytvorit prve diskusne forum, ktore ale zahynulo prave na autoritarskom zavadzani zmien. A predkoncilove kadre sa udrzali vsade, vychovavajuc novych knazov stale v starom duchu armadnej poslusnosti a oddanosti.

Problem sme rozoberali hlbsie, a po pravde Cirkev je len spickou ladovca ovela sirsieho problemu. Sama sa len pozabudla na pokore, a tak do koncilu jednoducho neprijimala protestantami vykopany vynalez demokracie len kvoli vlastnemu presvedceniu o "neomylnosti". Problem sa vnoril az do hlbsich, psychologickych, ci snad kabalistickych rovin, kde cloveku vladne tradicia a pud. Obe su na iluzornom, iracionalnom zaklade, pricom clovek sa neraz necha riadit nimi: robi co musi, pretoze citi vnutornu potrebu; a robi co ma, pretoze to robia (vzdy robili) aj druhi. A odmieta sa nad tym zamyslat. Kto sa ale odvazi vyrazit proti tejto vnutornej diktature, dokaze prijat moznost sebapoprenia, bude schopny priblizit sa k stavu veci. Otvori sa analyze, cudzim myslienkam, i ruhaniu, ktore moze zvazit. Sokrata to stalo zivot; ale svojou smrtou dokazal prave nekompromisnu silu svojej filozofie.

Ide o ten "experiment s pubertakom", ktoremu rodic musi dat trochu slobody, aby dospel. Moze sa skoncit padom, ako to bolo v pripade islamu, no aj velkym uspechom, akym moze byt demokracia. Co je demokracia? V idealnom pripade sa zidu mysliaci ludia, ktori sa neboja myslienok, zhlboka ich preskumaju a prekrutia az napokon v diskusii dojdu k vysledku, ktory automaticky prijmu - ved bol presda ich spolocnym napadom. Aky je ale realny stav spolocnosti? Vezmime si Slovensko, v tom sa vyzname najlepsie. Katolici su od malicka vychovavani k poslusnosti: ak im rodina slobodu napokon v kritickej chvili da, brzdi ich neraz knaz ci skola. Ostatni, ci uz ateisti alebo protestanti, sa zase vystavuju masmediam, ktore ich "ucia posluchat" zase svoje idey. Zasypavaju ich v podstate "odzmyselnenymi" informaciami, pricom zdoraznuju ich zjednodusenie, predstavujuc ich ako nieco nepochopitelne, nieco, k comu sa clovek moze postavit len pasivne. V politike sa presadzuje tiez akysi "ekonomicky model". Strana chce demagoga, ktory ponuka principy, nie ideologa, ktory ludom temy vysvetli. A tak mnohi ludia su nauceni prave na jasne principy, ziadne alternativne, ci fuzzy moznosti. Skratka - chcu vodcu, kyberneta, ktory by ich viedol jasnym smerom.

A tu je hlavny problem. Nieje to vec chyby, ide o stav, ktory sa moze menit len casom. Na cele nasej krajiny bude este dlho "vodca"; nie ze by bol potrebny, ale je chceny, vychadza to z pocitu obcanov. Vodca si ale bude musiet uvedomit, ze temy musi obcanom sam predostriet - no tiez sam pochopit, aku "obtiaznost" sme uz schopni zvladnut. Alebo pri skuske (ako roku 1938) zlyha a skoncime tam, kde je Lukasenko. Taky vladca je sam otrokom seba sameho. Autorita, moralna ci realna, je zlou, ak neskusi svojim "detom" dat slobodu, volnost byt bez autority samej, pre ich dobro.


Rozhovor s panom Sklenkom bol urcite vyrazne sirsi a (mozno zamerne) som vynechal mnoho zaujimavych veci, o ktorych by sa dali robit megabyty textu. O toto, ani neviem ale ci hlavne, som sa chcel podelit. Kyberia.sk a vobec internet je priestor s obrovskym potencialom, ktory by prave dokazal temy polis vratit pred spolocnost, ktora ich prijme a analyzuje, nie len "da vybavit" zopar oligarchom. Tieto problemy su viditelne v Cirkvi, ktoru mozno 3.vatikansky (ci snad 1.kyberneticky? ;D ) koncil, ktory len podobna diskusia vyvola, priblizi viac k demokracii, a aj v politike, no najlepsie v nas samych. Slovami velkeho Sokrata: "Poznaj sam seba"...





00123456007048150111868501152000
oce
 oce      30.09.2004 - 12:52:59 , level: 1, UP   NEW
pekna vymena nazorov :)

00123456007048150111868501121813
Thunder Perfect Mind
 Thunder Perfect Mind      16.09.2004 - 15:59:42 , level: 1, UP   NEW
to by som nepovedal ze raz bude na titulnej stranke kyberie clanok s vatikanskym koncilom v nazve ;)

00123456007048150111868501119123
polar
 polar      15.09.2004 - 12:43:33 , level: 1, UP   NEW
mhhhh.... pekny clanok, aj ked: skutocne potrebujeme niekoho mudrost? nie je to len nepovinne obohatenie? nemame uz mudrost a "dokonalost" v sebe, a nemozeme ju, verni sebe a pozorovaniu okolia, odhalovat sami? je tu byt nejaka mudrost ktoru som povinny sa naucit aby som mohol byt stastny, aby som bol "plnohodnotnym clovekom"? ak ano aka je?

a osobne nemam pocit ze sebapoprenie je spravna cesta.
existuju potreby ako sex, ktorym je lahke vyhovievat, clovek skoro (!) musi.
Ale su aj ine "potreby", resp. veci ktore clovek citi ako motivaciu, napr. premahat dennodenne strach a rozvijat sa co najviac - a to nemusim ale som si to dobrovolne vybral po tom co som o tom "rozmyslal" a neustale rozmyslam.

a, nie vsetko co je iracionalne je pud!

0012345600704815011186850111912301119738
smea
 smea      15.09.2004 - 18:12:00 , level: 2, UP   NEW
nuz nemozem suhlasit s tvojou otazkou ci potrebujeme niekoho mudrost.

Samozrejme ze potrebujeme ... tak ako vo vedeckej tak aj v duchovnej
sfere aj ked nie na podnose a priamo ale vdaka starostlivej
a chapajucej mudrosti niekoho ineho mozes dosiahnut svoju vlastnu.

A niekedy mudrost niekoho druheho pomoze tam kde uz nesiaha mudrost
nas samych. Takze moj nazor je : samozrejme ze potrebujeme mudrost
druhych. Vzdy to tak bolo a vzdy to tak je.

NA otazku :
Te tu nejaka mudrost ktoru som povinny sa naucit aby som mohol byt
stastny, aby som bol "plnohodnotnym clovekom"?
By som povedal ... nejde o povinnost ale clovek od prirody tuzi po mudrosti
nemozesh zastat vo vyvoji stagnacia znamena upadok. Takze povinny nie si
ty sam si po nej hladny. Alebo nie ? wed potom naco zapinas kyberku ?
NEhladas aj tu ciastkove mudrosti alebo vedomosti ? okrem relaxu ?
ale neviem aka je ta mudrost ktoru by si sa mal alebo skor xcel naucit.
To musish vediet sam.

Otazne je ci potrebujeme mudrost cirkvi .. to uz je o inom.
Mudrost cirkvi zaostala podla mna na biblii a na spisoch
stredovekych ucencov. Ale tato mudrost aj ked je vyspela a starociami
vykalena ... jednoducho nemoze postacovat a nasytit cloveka dnesneho
veku.A dokonca by som napadol aj jej formu nie len obsah pretoze ani forma
uz davno nezapada do toho sveta. No a samozrejme v ramci slobody a vyberu
mudrosti ktoru sa v zivote naucime by nam nemala byt mudrost cikvi ?/nabozenstva vtlacana pokym si ju slobodne nevyberieme sami.



001234560070481501118685011191230111973801120476
polar
 polar      16.09.2004 - 09:48:11 , level: 3, UP   NEW
yo, chapem co hovoris, diki.

ja len v podobnych clankoch vzdy vnimam rozdiel medzi citmi, a faktami. Preto mi nesedi ta mudrost v podobe "externych rozumovych faktov". Ale vidim ze myslime podobnu vec, pises o "starostlivej a chapajucej mudrosti", co je pre mna "100% akceptovatelne" :)

a este maly doplnok, kyberiu zapinam kvoli zabave, komunikacii s ludmi (co aj chabej), a aj kvoli ZVEDAVOSTI, ano, co znamena ze mojmu rozumu nieco chyba.
to je len detail, proste ked nieco chyba mojmu telu je smadne / hladne / boli ma. ked rozumu, je zvedavy. a ked dusi, je "neziva", uzkostliva, plna strachu popr. smutna... tak nejak to vidim, tri entity.

00123456007048150111868501119123011197380112047601174888
dark matter
 dark matter      03.11.2004 - 03:35:57 , level: 4, UP   NEW
rozum je zvedavy dokial si ho majitel neotupi - je to jeho vnutornym programom a je to aj znamkou zdravia a zivota. Rozum novorodenca asi este nevie, ze mu nieco chyba - ale poznava, uci sa a je zvedavy az tak prasti.

ad mudrost(i) inych: stojime na chrbtoch gigantov (s ktorych myslienkami casto nesuhlasime) a kritickym studiom ich destilovanej mudrosti sme usetrili statisice clovekohodin uvazovania. Hlupy by bol ten, co by sa takej vyhody vzdal.

pekne pisete, obcania



00123456007048150111868501119123011197380112047601121244
al-caid
 al-caid      16.09.2004 - 13:08:48 , level: 4, UP   NEW
"rozumovy fakt" mi pripada skor ako definicia pre vedomost, nie mudrost

00123456007048150111868501118898
smea
 smea      15.09.2004 - 08:22:33 , level: 1, UP   NEW
dik, ze si to sem dal inak by som to linkol

Velmi poucny pohlad
Najma ta prva cast s pribehom ... tak nejako to je
ale v akej kolvek duchovnej sfere zivota.

Ostatne je znama realita.

Upiname sa na modly ale casto nam unika ci ani netusime ich vyznam
alebo hlbku toho celeho. Ale povrchne na nas vidno, ze si ich vazime
:-) lebo preco ? Lebo si ich vazia vsetci? Zjavne to nestaci.
A modly sa potomm daju velmi jednoducho zneuzivat.

0012345600704815011186850111889801119060
al-caid
 al-caid      15.09.2004 - 12:02:20 , level: 2, UP   NEW
Urcite ide o veci, ktore vidime cely zivot: napriklad pri uceni, ked sa ladujeme vedomostami, no nezahlbime sa do nich, i ked sa tvarime, ze im rozumieme - pritom ich len pozname. Rovnako v pripade masmedii. A zneuzivame to az neprijemne casto, tvarime sa neraz "mudri", aj ked sme len "vzdelani". Vytvarame okolo seba auru neomylnosti a pohrdame cudzim nazorom. A to bola tiez dolezita myslienka toho rozhovoru.