Preklad: Zatial som ti vysvetlil analyticke poznanie sankhijskej filozofie. Teraz si vypocuj o joge, kde clovek pracuje bez ploduprinasajucich vysledkov. O synu Prthy, ked jednas s takouto inteligenciou, mozes sa oslobodit od sputnania prace.



Prabhupada:

esa te 'bhihita sankhye
buddhir yoge tv imam srnu
buddhya yukto yaya partha
karma-bandham prahasyasi
[Bg. 2.39]



Karma-bandham. Nieco urobis a je tu reakcia. To sa vola karma-bandham. Velmi lahko sa tomu da porozumiet. Cokolvek spravis, je tu reakcia. Ci uz je to dobry cin, alebo zly. To su dve veci. Takze ked jedname zbozne, nasa buducnost bude velmi dobra, ak jedname bezbozne, nasa buducnost nebude velmi dobra. Takze by sme mali jednat zbozne, nie bezbozne. To je ludsky zivot. Mali by sme vediet aky druh akcie mame konat. V sestnastej kapitole Bhagavadgity najdete pravrttim ca nivrttim ca na vidur asura-janah. “Asurovia nevedia, ktory druh akcie by mal byt vykonany a ktory druh akcie by vykonany byt nemal. Nie ze “vsetko co mam rad podla mojho rozmaru..” To nie. Aspon ludska bytost by toto nemala robit. Dokonca uz aj podla zakonov statu, ak jednate podla rozmaru, akokolvek sa vam to moze pacit, vystavujete sa mnohym neprijemnostiam, a to nehovoriac o duchovnom zivote.


Takze Krsna zatial opisal. Sankhya joga znamena analyticke studium duse a tela. Vysvetlil to velmi pekne. Tato analyticka studia duse a tela zatial znamena, ze vysvetlil cinnosti tela. To je sakhijska filozofia. Tak ako lekar ma plnu analyzu – nie plnu, ciastocnu analyzu tohto tela, jeho anatomie, fyziologie. Studoval ako funguju zily, ako sa rozdielne sekrecie premienaju na krv, ako funguje srdce. Toto sa vola analyticka studia. So esa te abhihita sankhye.



Co sa tela tyka, to je teraz plne zanalyzovane. Takze teraz je rad na buddhir yoge tv imam, dalsi druh poznania, buddhi –joga. Buddhi –joga znamena duchovny zivot. To je buddhi-joga. Tak ako najdete ako Krsna vravi Arjunovi v desiatej kapitole buddhi-yogam dadami tam. Ked prislo k rozhovoru medzi dusou, najvyssou dusou Krsnom a individualnou dusou, podriadenou dusou, zivou bytostou. Krsna je Navyssia Bytost a my sme podriadene bytosti. Takze tito ludia v sucasnosti, oni nevedia. Ale my musime brat instrukcie z Ved. Nityo nityanam cetanas cetananam (Katha Upanisad 2.2.13), Najvyssia Bytost, On eko yo bahunam vidadhati kaman. Dodava nezbytnosti, ktore su potrebne k zivotu, karman, cokolvek potrebujeme. Existuje tolko roznych veci pre vtaky, selmy, ludi, rozne druhy ovocia, kvety, mlieko. Vsetko je dodavane Krsnom. Preto je Najvyssou Bytostou. Ako moze byt najvyssim? Je to ako v rodine, otec je pokladany za hlavu rodiny. Preco ? Pretoze sa stara o celu rodinu, preto je najvyssi. Podobne, Najvyssia Osoba, Krsna sa stara o cele stvorenie, hmotne aj duchovne, nespocetne vesmiry a preto je najvyssi... Takze ak koname podla pokynov Najvyssieho.. Pretoze sme podriadeni. To je nasa pozicia. Podriadene pozicia je ked musim konat podla pokynov pana, alebo najvyssieho. To je prirodzene. Vsetci tak konaju. Takze to sa vola buddhi-joga. Ked jednate podla pokynov Najvyssieho, Krsnu, alebo Jeho predstavitela, to sa vola buddhi-joga. To je skutocne. Buddhi znamena inteligenciu a joga znamena spajanie, prepajanie. V desiatej kapitole, tam to najdete,


tesam satata-yuktanam
bhajatam priti-purvakam
dadami buddhi-yogam tam
yena mam upayanti te
[Bg. 10.10]


Tam bolo buddhi joga, jedno slovo aj tu je taktiez spomenute buddhi joga. Takze co to vlastne je? Krsna hovori, tesam satata-yuktanam: Ösoby, ktore su zamestnane 24 hodin. satata... Satata znamena vzdy. Zamestnani. Ake zamestnanie? Bhajatam priti-purvakam. Zamestnanie znamena snazit sa vzdy prejavit nejaku sluzbu Panovi. Ako? Priti-purvakam: “s laskou a vierou”. Nie ze: “Oh, musim to urobit? Dobre, urobim to.: Nie. “oh, musim to urobit? Dobre, urobim to pekne. “ Takto. Pokial sa nejedna o lasku, nemozete to urobit pekne, cokolvek robite. V materialnom svete taktiez, pokial nemate akusi oddanost pre nieco, nemozete to urobit velmi pekne. Tak ako hudobnik. Snazi sa hrat co najdokonalejsie, pretoze ma pevne puto k hudbe. Takze laska je zaklad. Podobne, ak sluzite Krsnovi a necitite lasku, nemozete Mu sluzite poriadne. A Krsna takisto neakceptuje vasu sluzbu ak nie je robena z lasky a s naklonnostou. To je zakladny princip. Krsna nepotrebuje vasu sluzbu, je sebestacny. Vsade ma nespocetne vela sluzobnikov. Takze Krsna nepotrebuje nasu sluzbu. Je to v nasom zaujme. Ak prejavime Krsnovi sluzbu, staneme sa stastnymi. V tom je ten zisk. . Tesam satata-yuktanam bhajatam priti-purvakam [Bg. 10.10].


Tak ako najdete v dalsom versi Krsna hovori patram puspam phalam toyam yo me bhaktya prayacchati [Bg. 9.26].. “Ten, kto Mi obetuje s laskou a vierou kvietok, trochu vody a trochu ovocia,” patram puspam phalam toyam... Patram puspam phalam toyam yo me bhaktya prayacchat. V tom je cela pointa. Krsna, Najvyssia Osobnost, ktora dodava vsetky nezbytnosti pre vsetky zive bytosti. .. v podstate je to poskytovatel, udrzovatel kazdeho. Tak preco si od vas pyta kvet, troche vody, trochu ovocia? Je hladny? Nie. Yo me bhaktya prayacchati Len preto aby vo vas vzbudil znova lasku ku Krsnovi. Pretoze vase, toto hmotne podmienenie je bhutva bhutva praliyate [Bg. 8.19 je podriadene zrodeniu, smrti, starobe a chorobe a mnohym inym hmotnym podmienkam. Padli ste do tohto hmotneho sveta, lebo ste zabudli na Krsnu. Tak ako vcera vecer prislo vela ludi s nami diskutovat, ale ich nelaka diskutovat o Krsnovi. Ich zaujima ako ich zmyslove pozitky budu narusene zakladanim tohto chramu. To je ich zaujem. Prisli sme sem kazat o Krsnovi. Ale oni sa nepytaju nic o Krsnovi. “O com je tato filozofia? Co to znamena tato filozofia o Krsnovi?” Nie. Zaujima ich len ich vlastne zmyslove uspokojenie. To je vsetko. Ako ich zmyslove uspokojovanie bude narusene –v tomto smere sa zaujimaju. To je pozicia hmotneho sveta. Kazdy sa zaujima jednoducho len o zmyslove uspokojenie. To je vsetko. Nikto sa nepyta: “Co je Boh? Co som ja? Co je tento svet?” toto by mali byt vlastne otazky ludskeho zivota. Athato brahma jijnasa. Mali by by sa vzdy pytat na Najvyssiu Ososbu, Absolutnu Pravdu. To je ich uloha. Ale ved vy vidite ako je na tom svet –vsetci su zaneprazdneni uspokojovanim svojich zmyslov. To je pricina upadku.


krsna-bahirmukha hana bhoga vancha kare
nikata-stha maya tare japatiya dhare
(Prema-vivarta)



Mozete najst vela takychto citacii. Pretoze sme zabudli na Krsnu., preto sme v zovreti mayi.



Takze sme zabudli na Krsnu, trpime, ale pretoze sme castami a casticami Krsnu, Krsna prichadza s nami diskutovat: “Preco trpite? Musite sa Mi odovzdat. Ja vam dam plnu ochranu.” Nie, oni ju nezoberu. Nezoberu. Preto, ked je clovek cviceny v tom ako sa odovzdat Krsnovi, nazyvame to oddana sluzba, cvicenie, cvicenie. A ked je clovek velmi uprimny so svojim zamerom sluzit Krsnovi. Krsna je v kazdeho srdci. Isvarah sarva-bhutanam hrd-dese arjuna tisthati [Bg. 18.61] Takze On vie ci mu sluzite uprimne alebo s nejakym motivom. Aj ked sluzite s nejakym motivom, vasa snaha nevyjde nazmar. Krsna je tak mily. Tak ako Putana. Putana chcela sluzit Krsnovi tym, ze ho chcela nakojit, ale cielom bolo ho otravit, pretoze v jej prsiach bol jed, chcela aby sa Krsna napil a zomrel. Bol za tym iny motiv. Ale Krsna bol laskavy a pomyslel si: “Tato darebacka Putana ma chcela zabit, nevie ze mna sa neda zabit, ale aj tak, napriek tomu ze motivom bolo Ma zabit, sluzila mi tym ze ma nakojila. Pil som jej mlieko. Takze je to moja Matka. Nevadi ze prisla s motivom.”


Takze toto je uzitok Vedomia Krsny. Samozrejme ze by sme nemali mat iny….Kamsa, Tak ako Kamsa. Ten stale myslel na Krsnu, on bol v podste vedomy Krsnu. Ale motivom bolo Ho zabit. Ale aj tak dosiahol Kamsa vyslobodenie pretoze myslel na Krsnu. Ale to nie je bhakti. Bhakti je takisto mysliet na Krsnu –ale pozitivne. Anukulyena krsnanusilanam [Cc. Madhya 19.167].To je bhakti. Mysliet na Krsnu ako na nepriatela, to nevyzadujeme. Clovek si moze mysliet, ale oddany, ako ten moze rozmyslat o Krsnovi ako o nepriatelovi? Oddany mysli na Krsnu ako na priatela, syna, pana, milenca. Oddany nan mysli takto, zatialco demon, alebo nepriatel Krsnu , ten vzdy mysli…toto je rozdiel medzi oddanym a demonom. Demon rozmysla ako vymazat, ako vyhnat Krsnu, ako zabit Krsnu. To je demonske. Takze preto nevedia ze demonske osoby vzdy trpia. Je to kvoli jeho zabudlivosti na Krsnu, ale pretoze ze je demon, pokracuje v tejto cinnosti. Preto nevedia. Na te viduh. Oni.. To je tiez…Na te viduh svartha-gatim hi visnum [SB 7.5.31]. Pravrttim ca nivrttim ca na vidur asura-janah. Asura-jana, ti ktori su asurovia. Nevedia co robit a co nie. Preto musi clovek vediet ako zit, co vediet, co zabudnut, Kazdy vzdelavaci alebo progresivny proces ma svoje “rob”a “nerob”. Takze asurovia nevedia co maju robit a co nie. To je asura. A oddany vie co ma robit a co nie. Ziadny nedovoleny sex. To je “nerob” Ale je tam aj “rob” ked chces sex, ozen sa podla nabozenskych zasad a splod pekne deti. To je “rob” Ale ziadny nedovoleny sex. To je nerob. Pekne vedla seba. Neoddavas sa intoxikacii –to je “nerob”ale das si Krsnov prasadam a si intoxikovany laskou ku Krsnovi” –to je “rob”. Podobne sa neoddavas hazardu, ale zaroven sa oddavas hracstvu, co je tym hracstvom? Tym hracstvom je “Venuj svoj zivot Krsnovi a uvidis vysledok.”. to je taktiez gemblerstvo. To je taktiez gemblerstvo lebo kazdy sa zemestnava svojimi zalezitostami, ale ak dostane radu, “Zbav sa svojich zalezitosti. Zacni s Vedomim Krsnu. “, to je taktiez gambling, pretoze nevie, co ho caka.



Takze vsetko ma svoje “rob” a “nerob”. Takze sa musime zbavit toho co robit nemame a prijat to, co robit mame. Pozitivne veci a negativne. Preto sa v desiatej kapitole pise tesam satata-yuktanam bhajatam priti-purvakam [Bg. 10.10]. Tak alebo onak, ten, co sa zamestnava oddanou sluzbou 24 hodin denne. satata – satata znamena 24 hodin denne. hours -- satata-yuktanam –s vierou. “teraz som zamestnany oddanou sluzbou Krsnovi, On sa nado mnou zlutuje a vyslobodi ma z tychto tazkych podmienok hmotneho zivota.” -- tesam satata-yuktanam bhajatam priti-purvakam... [Bg. 10.10] Takze Krsna je v nasom vnutri. Krsnu nemozes okabatit. To sa neda. Krsna je Najvyssi. Ak si klamar, Krsna je najlepsi klamar. Ak si milenec, Krsna je najlepsi milenec. Ye yatha mam prapadyante tams tathaiva bhajamy aham [Bg. 4.11] Jednas s Krsnom, On jedna s tebou. Vracia ti. To je Krsna

Takze Krsna teraz opisuje buddhi-jogu. Buddhi joga znamena bhakti –jogu. Toto slovo, buddhi joga..Buddhi znamena inteligencia. Ten, co je velmi inteligentny, ten moze zacat s Uvedomovanim si Krsnu. Preto je iny nazov pre bhakti-jogu buddhi joga. Vela versov na tuto temu je v Bhagavadgite, najdete to tam. Tak ako Krsna vravi:





bahunam janmanam ante
jnanavan mam prapadyate
vasudevah sarvam iti
sa mahatma sudurlabhah
[Bg. 7.19]


Krsna hovori: “Po snahe mnohych a mnohych zrodeni. “” Pretoze kazdy sa snazi byt stastny. Boj o existenciu. Preco boj? Aby sme sa stali stastnymi. Hned ako sa stanu bhaktami, to je uspech. Ale pokial nie su bhaktami, ale inymi napr. karmis, jnanis. Vo vseobecnosti su rozdeleni: karmis, jnanis, jogini. Preto Rupa Goswami povedal:




bhukti-mukti-sprha yavat
pisaci hrdi vartate
tavad bhakti-sukhasyatra
katham abhyudayo bhavet



“Pokial je v ludskom srdci pisaci… « pisaci znamena, ako sa to povie? - bosorka. Ano, je tam bosorka, pisaci. Co je to pisaci? Bhukti-mukti-siddhi. Bhukti znamena karmi, ten kto si chce uzivat tento materialny svet pracou. To sa vola bhukti. Bhokta “chcem si uzivat” Kazdy sa o to snazi. Boj o existenciu. Kazdy sa o to snazi…”Chcem si uzivat tento hmotny svet ako sa len najviac da. “ Takze ich boj pokracuje, konkurencia. To sa vola bhukti. A dalsi? Mukti. Mukti znamena tych, co su sklamani. Sklamanie musi prijst, pretoze nikto nemoze byt spokojny s tymto karmi planom. To nie je mozne. Takze bude sklamany. Ale kedy bude sklamany? Po mnohych a mnohych bojoch v roznych zrodeniach bude sklamany. To je fakt. Preto Krsna vravi bahunam janmanam ante [Bg. 7.19] Pokracuje vo svojom byti, stava sa karmi, alebo jnani, niekdy joginom. Niekedy nieco ine –“ked sa clovek stane skutocne mudrym” jnanavan mam prapadyate “odovzda sa Mi” Ako sa mi odovzda? Slepo? Nie. Vasudevah sarvam iti [Bg. 7.19]. On v tu chvilu pochopi ze “Krsna je vsetko” Preto… Je to velka mahatma. Sa mahatma sudurlabhah “Je velmi tazke najst takuto uzasnu osobu. « Preto inteligentny clovek, ked vidi.. Dekhe sekhara(?) Ak rozumiem, ze tento clovek sa oddal Krsnovi po mnohych a mnohych zrodeniach, preco by som sa ja nemohol oddat hned teraz? To je buddhi joga. “Ked on dosiahol zivotnu dokonalost po mnohych a mnohych zdrodeniach, preco ja nemozem dosiahnut dokonalosti uz v tomto zivote?”Preco mam cakat na dalsie zrodenia?”A to je buddhi joga, joga inteligencie. Krsna yei bhaje, sei bada catura. Pokial nie je clovek vynimocne inteligentny, nemoze sa podujat na Uvedomovanie si Krsnu. To je buddhi joga.

Preto Krsna opisal v sankhya –joge; “Toto je tvoja povinnost. Si ksatriya. Preco odmietas bojovat?” Takymto sposobom mu to vysvetluje, z roznych pohladov.”Dusa je nesmrtelna, telo je zahubitelne, takze tvoj dedo alebo tvoji pribuzni, oni nezomru.” Toto je analyticka studia z materialistickeho pohladu. A akonahle clovek pride do bodu, kedy zacne sluzit Krsnovi s laskou, bez akehokolvek snahy o pochopenie. Tak ako ohen. Ohen akceptujes. Bez studovania ohna, analyticky. Ak sa dotknes ohna, prejavi sa to. Nepotrebujes studovat ohen, aka je kompozicia ohna. To je samozrejme poznanie. Ale ak.. Tak ako gopi vo Vrndavane. Oni nestudovali kto je Krsna. Dokonca im na tom nezalezalo. Ale oni chceli Krsnu milovat. To je ich jedina kvalifiacia. Boli to obycajne dedinske dievcata. Podobne, pastieri krav. pasli kravy. Nemali ziadne Vedske poznanie, ani ine vysoke vzdelanie, neboli to slusni gentlemani, ale dedinski chlapci -pastieri krav, dievcata co pasli kravy, nikto z nich nemal nic ine na praci len ako milovat Krsnu. To je dokonalost. Jnana-sunya Bez akehokolvek poznania. Oni nevedeli. Videli napriklad Narayanu: “ oh, tu je Narayana, V poriadku, obetujem ti…” ale nebola tam ziadna laska. Laska je pre Krsnu. Dokonca aj Narayana, stvorruky Narayana, nie je tam ziadna laska. Mali uctu. Uctu mozete preukazovat hocikomu, aj ked necitite ziadnu lasku. Ale laska je nieco ine. To boli typicke priklady z mesta Vrnadavanu. Taky je konecny ciel buddhi jogy.

Dakujem velmi pekne, Hare Krsna




>>> Ref. VedaBase => Bhagavad-gita 2.39 -- London, September 12, 1973