vzdy ked sa stane nieco naozaj vazne, uvedomim si, aka som bola dovtedy strasne sprosta, zaslepena a trapila sa nad uplnymi blbostami. vtedy mi to dojde.
najsilnejsie to bolo, ked mi pred par mesiacmi zomrela teta. citila som sa jak totalna pica, ktora tu len tak bludi, nevie, co vlastne chce.
vsetky idiotske reci ostatnych okolo som ani nemohla pocuvat. bolo mi zo vsetkeho na tycku. mala som chut vsetkych prefackat a nahucat na nich, nech sa spamataju. tak sa asi citis aj ty. vidis, ako odveci sa spravame a nadavame na vsetko a vsetkych.
neviem co konkretne sa stalo tebe, ale mne ta skutocnost, ze tu teta uz nie je a moj maly bratranec bude vyrastat bez mamy otvorila oci. snazim sa vidiet vsetko inak, lepsie, nezaoberat sa kravinami, ale dolezitymi vecami. nehovorim, ze som ktovieako uspesna, ale nechcem byt taka, ako predtym. proste som tymto chcela povedat LUDIA, PREBUDTE SA! SPRAVTE TO KOLI SEBE! (aj ostatnym)