...viem ze sa opakujem ale spomeniem to aj v tomto denniku lebo teras ste ma nasrali...pred vela rokmi som bol riadne v pici a dostal som sa z toho asi pred troma tyzdnami som tam bol znovu...tak som vam napisal nieco o tom prvom raze...vy ste ma tak strasne pekne podporili ze som sa zasa raz dostal nad tie vyjebane oblaky...VDAKA VAM...vzdy som hovoril ze nikdy by som nic z mynulosti nemenil aj keby som mohol...dokonca ani smrt mojho otca lebo si myslim ze to tak asi malo byt aj ked to tak nechcem...ale teraz by som to prvy krat v zivote spravil.....................................................................
lebo som pomohol kamaratovy na dno....tam kde mne bolo tak na picu...vsetci mi hovoria ze to nie je moja vina ale ja viem ze je a nemam to ako zmenit ani mu nemozem viac pomoct aj ked tak velmi chcem...a sete som ho aj stratil.........................................................................
................................................................................
je mi fakt na picu....fakt dost na picu............................................................................
a prisiel som si sem pre trochu energie lebo fajn ludia z kyberie jej vedia dodat kopcom....a co tu najdem.....hadajucich sa ludi v kazdom mojom bookmarku sa niekto hada.....a takych strasnych picovinach................................
viete ako strasne rad by som bol vo vasej kozi a povedal tomu druhemu prepac asi som to prehnal alebo nehadajme sa alebo proste PREPAC...lebo by som to este mohol povedat...mohol by som povedat prepac a s tym ze by som vedel ze mam pravo to povedat...s tym ze by to pomohlo niekomu...tento krat mi kyberia moc nepomohla...aj ked si nemyslim ze ja som ten kto by tu mal davat rady a nikdy nikomu ziadne ani nedavam ale teraz sa prekonam a jednu vam dam od srdca...hovorte prepac kym sa tym nieco moze zlepsit...lebo bude neskoro...