Ohňovzdorná skriňa túžob

Strácam Vás:
Veľkooké kvasnice pomaly horia.
Som plameň v očiach milencov a
Na ich ústach, lebo je to naznačené
VYKĹBENÍM
Pokladajú za synonymá slziaci cmiter
A bielou zátkou zapečatené víno
So smútkom jedia a pijú
POSTAVY
Pavúčie nitky rúk sa im prepletajú
s čiernym sklom. Hodujte!
Veď mŕtvola je skutočná.

Strácam seba:
Pokojne ma vyzliekajú
tiene nôh, čo krvácajú
Hľadajte ma! – láska je ňou
Hodiny ukazujú presne.
Ešte sa posledný krát pozrieť
Do zrkadla ženského lona
A pomyslieť si:
to je opona hry na život
A preto nezomierajú kvety, ale
ĽUDIA.



kto chcete proste píšte čo si o tom myslíte.veľké Ď

Toto je nekonečná chtivosť subjektivity

Nasnívané sa ako magnetka dlho hýbe pred očami
Zasiahnem nohou posledné počítadlo muškátov hodím sa dozadu a môj
Tieň ostane stáť
ZHASÍNAM
Tieň sa však vzpína ako stolička pod jazdcom
Prúd ho schytí do zvoniacej tmy ženského lona
A je to výraz van Goghových vírov
A je to úkaz drkotania zubov železnej piecky
Vynára sa fosforový obraz spod hladiny
Z podoby Venuše sa rodí Alica
Opatrne našľapujúc vychádza z vlastnosti krásy
Tieň padá na tvár pred ňou
A naráža na prímorské kamene, ktoré sú sestry
So zarosenou hmlou – od radosti tmavnú
Rozptýlené víno hustne v ústach
Ako zauzlený mrzáčik ležiaci v perine speriem
a potulujúci sa na rozhraní sna a smrti
Milujem toto rozhranie zarastené vlhkou tieňavou brezových listov
HASNE
Tieň si prikladá v kľaku dlane na oči
A vidí Rozptýlené
Znovu sa mu javí nedotknuteľný súmrak krásy
Ikry z jej tela padajú ako šaty na tomto svete
On chvejúc sa nahliada ideu krasy
( v Platónskom zmysle )
opiera sa lakťom o kufor a klesá doň
vracia sa cez čierny mach späť do mokvajúceho sna,
v ktorom pojedá len lisované tŕpky clivoty
a má iba smútok zo smútku
kam sa podela radosť?
Môže tu jestvovať?
Toto je nekonečná clivosť subjektivity.

cítiš,
ako na teba myslím?

keď
nevidím telá,
ktoré ma na chvíľu
opantajú?

čo ja viem,
raz
asi

budem

pi? červené
víno a
radi? mladšej
sestre

aby

nespomínala

pri písaní písaciu

situáciu a
neutápala sa

v trištvrte
odseku
dlhých
obavách

o život

tuhy Posledného
Pera.

co je láska

zvědavé třešničky mi nakukují
do hrníčku
chtějí vědet co po nich zbyde
to co po lásce



ďaleko

ohýba? vrkoče pohľadov
plaka? nad ticha záhradou
smr? ku nám chrbtom otoči?
bez strachu znova vykroči?
ďaleko
ďaleko skôr



píšu ti

píšu ti v snách
mrákotách
píšu ti do větru
co běhá po horách
píšu ti do mořský hlubiny
píšu ti na hvězdy
na stíny
píšu ti do stínú ve vlasech
píšu ti za pohled
za povzdech
píšu ti nevim
co ještě říct
tak mně jen nechej
do sebe týct


samotári

samotári
idú časom
za svojím
vnútorným hlasom


láska II

božínku vydýchol som
užasnutý
horeli sme do tmy
slnkom posadnutí



minulost

bodláky ledu v kúži
na nic jsou všichni muži
zubama ostny vybírám
s každym si jenom smutně hrám
mrazivá bolest na šíji
život mně k tobě zabíjí

SURVIVAL



And my eyes screamed in madness

if the madness ever was.

And I ask: who's mad here?

who knows the ultimate

utmost

absolute

fear?

tuned on 6th gear?



And I ask: who's mad here?

Is it me or face in the mirror?

Is it ceiling or the floor?

Who's mad here?

The man who's sad? The man who's dead?

The cat?

The rat?



And I ask thee: what's the thing above?

Proteine based true love?

Of carbon made white dove?

So I ask thou about the thing above.



And I ask: what's the thing to catch and hold?

when everything's so shallow and old?

What's the thing to try unfold?

Is it the flower?

The book?

The crown made of gold?



So answer,

you dualistic loosers

you intellectual posers

answer: what's the thing to catch and hold?



When Shiva dances! dances! dances!

and worlds arise.

When Shiva dances! dances! dances!

These worlds will fall

and I shall fall and you shall fall

infinite times we'll crush our heads

against the transcendental wall.



And when I fall and I'll be so small

(against that crush-head wall)

never I would crawl

(near that crush-head wall)

but I'll try to become tall

(against that crush-head wall)

and than I again would fall,

with my head crushed

(by that wall)



but never I would crawl.



'cause Shiva dances! dances! dances!

and the world arise

with mankind so beautiful,

O' extraordinarily wise.



And their eyes will scream in madness

if the madness ever was.