Tento pocit velmi dobre poznam. Ked clovek vo svojej pyche zacne zachranovat zem, dostane sa skor ci neskor (ak sa to snazi brat poctivo) do peknych haluzi. Zacina sa to zopar suchymi faktami na letaciku a konci tazkymi filozofickymi otazkami o zmysle zivota...

Odpovedou je zjednodusenie, odlahcenie. Nebrat sa tak vazne a neprikladat tomu co robim prehnanu dolezitost. Necakat dokonalost od seba a uz vobec nie od druhych, dokazat robit veci s radostou a dakovat za zivot, ktory sme dostali darom.

Tazko sa chrani zivot na Zemi cloveku, ktory nema zo zivota radost.

Ono je to v skutocnosti velmi jednoduche a cela ta ekologia a zachrana Zeme, by sa dala rozmenit na zakladnu ludsku slusnost a ohladuplnost. Neokradat svojich bliznych, uvolnit babicke miesto v autobuse, pomoct zatulanemu psikovy na ulici, nesposobovat druhym utrpenie, ked nemusim, snazit sa nenicit zivot, ak mam tu moznost, pristupovat k zivotu s citom. Preco ? Pre dobry pocit zo zivota. Egoizmus ? Mozno. Laskavy egoizmus.

Brat zivot s lahkostou, znamena prijat koncept zmeny. Vsetko sa meni, aj tvoje poznanie o svete a zmysle zivota. Tvoje dnesne nazory budu zajtra ine, ak nie, potom si mrtva. Kazdy zivot vo svojej podstate smeruje k sebarealizacii prostrednictvom rastu, rozvijania sa, cez zmenu foriem. Ustrnut na nejakom nezivom koncepte "ekologie" a "zachrany Zeme" znamena hriech voci zivotu.

"Mam pocit, ze si tymi vecami iba v sebe nieco riesite ale za rok vas tu uz nebude, budete riesit rodinu, pracu a pod."

Ano, presne tak to je, tak to bude a presne to je zivot. A preto je zivot krasny a stoji za to aby sme ho milovali a chranili. Koho by bavilo pozerat sa na zakonzervovanych eko-aktivistov, podobnych Leninovy v mauzoleu. Vdaka Bohu ze sa vsetko meni, ze sa menia ludia. Praca a rodina je tiez iba jedno stadium, jedna etapa na ceste, kazdy ma svoju cestu a chvala Bohu za ludi, ktori pracuju a venuju sa svojej rodine (ved to je tiez rovnaky prejav lasky k zivotu).

Na zivote Ti nezalezi iba ak si nestastna. Ak si stastna, ak sa dokazes radovat zo zivota a ak ho dokazes milovat, tak ho budes chranit vzdy a napriek vsetkemu. Kazdy clovek, ktory niekoho alebo nieco miloval ten pocit pozna. Su to veci, ktore sa nachadzaju mimo rozmyslania a nasho rozumu, pretoze su zakodovane do nasej DNA.

Takze milovat zivot. Vsetko ostatne pride samo, instinktivne, ako reflex.