Jezis bol, dajme tomu, Bozim synom, alebo aspon prorokom, ktory dostal toho dost. Neprisiel ale v akejkolvek dobe, posthelenisticky svet jeho doby bol urcite slahnuty filozofiami Platona, Aristotela a stoikov, "dobro" uz bolo o sebe definovane, pritom to su len ti o ktorych vieme, urcite boli len spickou ladovca. O zidovskom bohatstve nemusim hovorit. Osobne sa drzim jeho Bozstva, kedze mi to pripada logicke. Prorok by nic nezadrziaval a nespoliehal sa na to, ze jeho naslednici nieco sami oznamia. Ako Boh mohol vediet, ze bude posobit nadalej, a tak nemusi vysvetlit vsetko naraz: vysvetli sa to postupne popri zmenach doby. Jezisovo ucenie bolo dost prevratne, ked ho porovname s bezne branymi naukami jeho doby, i ked grecky vplyv uz snad vtedy zacal prinasat svoje ovocie. Uplne zjednotenie greckeho a krestanskeho vplyvu bolo zlozite, prakticky az taky Boethius sa tvaril, ze s tym nema problemy, a to je uz skoro pol tisicrocia!

Ono Jezisovi priami naslednici najskor grecku filozofiu moc nepoznali, snad okrem Jana, ktory prepojenie vytusil, a Pavla, ktory v nej videl ohrozenie. Zatial co Jan krestanskej vzdelanosti doveroval, Pavol bol taky elitisticky zidak; neveril, ze to nevzdelane stado, co sa za Jezisa fanaticky lepi dokaze spojit volne myslenie s krestanstvom. Cakal, ze to prekrutia a vzdialia sa od zakladu. Novy Zakon bral jednoducho ako Zakon, a povazoval za zvrhlost prichadzat k jeho zmyslu inymi cestami.