aj ked su posledne dni take dost ponure pocasim, mne bolo dobre. Stravili sme uplne peknu hravu sobotu (vdaka Achovi aj dokumentovanu http://www.kyberia.sk/id/996794/. Cely sa zacal o 6 rano na hlavnej stanici. V taske som mala len elektricenku, par korun, hraciu plochu na scrabble, blok s uhlikmi, vrecusko s pismenkami, flaska plna vody a 3 regaliky na plastove pismenka. Behali sme vyludnenym rannym mestom. Kruzili fontanou na Gottku, fotili sa, strasili vyziabnute psiky na tenkych obojkoch, analyzovali zlozenie fontanovej vody a prechadzali obchodnou cez kolajnice. Je cela rozkopana a ohradena cerveno-bielymi pasikavymi pasikmi. Na Jakubovom namesti sme pobehovali po preliezkach, kyblikom naberali piesok a pustali ho potrubim spat do pieskoviska. Potom nas vyhnala zosusena stara teta, lebo este nemaju otvorene a koniec koncov co tu my robime, ved je to pre deti. To ma celkom aj zarazilo. Ked som tak rozmyslala, my sa vobec nemame kde hrat. Ak chceme preliezat, sulat sa cez rury, smykat sa a vysiet niekde za nohy tak sa musime vrhat do krkolomnych terenov. Nemohli spravit nejake ihrisko aj pre ludi nad 140cm? Nieco, kde by som sa citila bezpecne, mohla sa valat v plastovych gulickach a stverat kade tade s vedomim, ze ked padnem, nebude zo mna kozene vrece masokostnej kase. Tie gulicky ma mrzia najviac. Dosli s mac donaldami a ikeou az ked som nesplnala povolenu vyskovo – vekovu kvotu. Tie preliezky,po ktorych som sa stverala sa stihli za tolko rokov v sluzbe pokazit. A ak nie, tak boli strasne studene, smrdeli od nich ruky po zeleze a opadaval farebny lak..
Sedeli sme na chodniku v strede Jakubovho (obom som tvrdila, ze do stredu chodnika zvieratka urcite nekakali ani necikali) a hrali scrabble. Viedli polemiku nad slovickami, ktore poznal len ten co nimi chcel zabodovat a hrkali pismenkami vo vrecusku.
Jednej slecne sme hrali v ceste a pytala sa, ci nevieme co robit v sobotu rano. Ja viem, co chcem robit. Presne to co sme robili.
Stary ujo sa pristavil. Pri rychlosti kroku nebolo zrejme ci to bolo zastavenie, ale snazil sa zaostrit a ocividne (alebo skor ocinevidne) bol hrdy na vyrastalucu mladez hrajucu rannu partiu slovnej hry.
Jednoznacne vyhral Risko.
Pohli sme sa dalej a cestou poctili mac donalds pritomnostou na zachodoch (keby nam dovolili valat sa v gulickach, kupim si aj zmrzlinu). Dalsie kolo bolo rozohrate na tom Hviezdoslavovskom podiu. Aby som potom nezabudla, tak upozornujem, ze tu som vyhrala ja:::) Vybehlo k nam male dievcatko. Take gycove barbie – dieta. Este malo aj ruzovu zmrzlinu a cele bolo od nej zakydane. Pobehovalo nemotornym krokom stale dookola, skoro vydralo velky sedivy kruh na tom koberci a na schodikoch smerom dole spadlo aj so zmrzlinou.
Fukal chladnejsi vietor a my sme sa krmili mandarinkovym kompotom (na margo zalozenia mojho klubu priaznivcov mandarinkoveho kompotu mi Ach jeden doniesol. Aj s otvarakom a lyzickou.) Po ceste domov som mala v taske elektricenku, par korun, hraciu plochu na scrabble, blok s uhlikmi, vrecusko s pismenkami, poloprazdna flaska vody , 3 regaliky na plastove pismenka a dreveny vlcik z Prahy.
POdvecer sme si este pobehali po Petrzalskej prirode (protiatomove kryty a tak).
Cely vikend som sa teda iba hrala a citim pocit dobre vykonanej prace. Pozajtra varim dedovi gulas, lebo mi tvrdil, ze ho neviem uvarit tak ako on (uci sa prave varit). Tak ho idem skusit spravit prvy krat aj ja a vytriem mu zrak:)))))))