Ani nedokazem pisat. Uz som to dvakrat zmazal a stale neviem ako ti mam napisat, ze zabit sa kvoli nejakej zmrsenej vychove, ci chorobne patriarchalnych principoch je chujovina. S tym sa predsa da nieco urobit. Ked je niekto nestastny v praci, trpi z toho nespavostou, ma zaludocne vredy a uvedomi si co je povodom skurvenosti jeho kazdodennosti, moze najst riesenie, napr.ak najde silu odist a zmeni pracu a za chvilu su byvale problemy malicherne... Ak si nebodaj typicky trabler a luzer tak sa ti predsa ani ta smrt nepodari. Zial asi nenajdes dokaz toho, ze si niekto samovrazdou pomohol, teda ako pokracoval...
Je velmi zvlastne, moj blizky clovek bol velmi depresivny a casto podobne zmyslajuci... ked vsak zistil, ze ma je chory a to rakovinove svinstvo, ho ide zabit...velmi zatuzil po zivote a mal tolko toho co zrazu chcel...
A ak chces pompeznu smrt- si exhibicionista (to sa da vyuzit aj za zivota xixi)
A ak ti pripada uzasne vediet sa rozhodnut o case vlastnej smrti, nezabudla si sa rozhodnut o case svojho zivota?