Zhodou okolnosti som dnes cital od Hesseho krasnu
pasaz z knihy Kupelny host.. ide o to ako Hesse
sa ide zblaznit z Holandana z vedlajsej izby..
Opisuje to akoby ho vaznil, dusil, rozmysla ze
ho zabije alebo ze zabije seba.. Ale potom ked
sa trocha ukludni spomenie si na najskvelejsiu
metodu ako sa vyrovnat so svojim tryznitelom..
Majster Hesse krasne popisal ako to v nasom
mozgu funguje.. aj ked je to plne vedome,
plne to funguje :)
U Hesseho to mala byt viacmenej sranda a zabavka
ako vyuzit cas v izbe kupelneho hotela.
Problem s unoscami mi skor pripomina situacie
nie casto zazivane a predsa v mojom zivote
velmi dolezite..
Extremna situacia a stav vedomia ktory pri nej
zazivame.. to jest situacia ktora nas odtrhne
z nasich zivotnych stereotypov.. zrazu su
nedolezite udalosti a ich nasledky ktore su
okolo nas omotane ako pavucie siete..
Je to taku ze WWWWHUUUP a sme TU A TERAZ
a sme tam mi a je to skutocne!
Kto sa trocha vyzna v takychto situaciach
kedy ide o vsetko, koho vie pohltit ta hracska
vasen s vlastnou nitou zivota.. tusi ze
byt unesenym moze byt najzaujimavejsi okamzik
nasej kratkej existencie a endorfinom to len
tak zblnkoce v nasich hlavickach!!
Takze mozno ziadne memy ale ta endorfinova
bomba nas spravi zainteresovanymi aktermi
unoscovskej hry zivota :)
Taky maly prikladik.. vzdy ked pridem o byvanie
a musim opat niekam dalej.. milujem svojho byvaleho
najomcu uplne najviac.. mam s nim zrazu vztah ze
okej.. ide sa opat na vec! zohnat bejvak, prezit! :)