Ani Ohev et Jisrael 29.06.2004. - 23:56:37
29.06.2004-23:56:37
Pamätám, ako sa to deti kedysi učili naspamä? na ZŠ... Tie ustrašené tváričky, keď ich súdružka učiteľka nútila pospiatky deklamova? slová veľkého Ripa, Skorzeneho alebo Octaviana, a to nadšenie v očičkách, keď pochopili hĺbku myšlienok...


Tomáš, to sa vie 30.06.2004. - 06:57:12
30.06.2004-6:57:12
Najväčšie problémy im prirodzene robila absencia diabetiky v texte. De?úrencom treba hlavne vysvetli?, aké boli vtedy ?ažké časy. Koľko vtedy stálo pevo. Že na severe bolo Poľsko. Chudoba. Že sme museli drie? a odrieka? si, nebolo času na záhaľku. O to si budú svoje vedomosti viac ceni?.

Ale výsledky sa dostavili. Nehovor, že keď ideš ulici plnej de?úreniec oddávajúcich sa hrám a počúvaš útržky ich rozhovorov: "Keď budem veľký, chcem by? taký rozvážny a pohotový ako Rip! Keď vyrastiem, chcem ma? tak v piči ako Skorzeny! A ja budem Octavianom XIX. - ho storočia!", tak že neoné, ?a to neteší...

Ani Ohev et Jisrael 01.07.2004. - 23:16:02
01.07.2004-23:16:02
Teší ma to, zalieva to moju ušľachtilú dušu jasným svetlom. Ale deti si dnes nič nevážia, maximálne osem z desiatich detí patrí ku skutočným nadšencom a obdivovateľom - zvyšných pä? sú obvykle len pokryteckí pseudoobdivovatelia a mnohokrát ich pristihnem, ako sa mi za chrbtom smejú rovno do očí. Rozmýšľal som, ako vymýti? tento problém, ako zbavi? náš svet detskej pliagy - a prišiel som na to (presne, ako je mi to ako fenoménu vlastné)! Hrubé, nejapné a neokrôchané násilie! Vyhlásme sú?až o fotografiu s podpisom, a vyhrá ju ten, kto prinesie najviac detských uší! De?úrence sa samé budú hlási? v snahe ukoristi? vzácny zberateľský artefakt. Rodičia budú potajme svoje de?úrence v spánku zarezáva? a v otiepkach nám detské uši nosi?.


Tomáš, to sa vie 01.07.2004. - 23:37:53
01.07.2004-23:37:53
To rozhodne nie je zlý nápad. V de?och treba podnecova? hravos?, rozvíja? abstraktné myslenie. Existuje nespočetné množstvo pedagogických hier. Kreatívny učiteľ má ma? k dispozícii celé záhrenie zaujímavých aktivít. Z mnohých uvediem napríklad hru "Nájdite banán na mojom tele." Hra spočíva v tom, že učiteľ na istom mieste na svojom tele skryje banán, a žiačikovia sa ho úporne snažia nájs?. Ví?azom sa stáva ten, kto banán prvý nájde, a za odmenu dostane napríklad Vybrané výroky našich géniov viazané v ľudskej koži.
V tomto príspevku by som rád apeloval na objektivitu pri známkovaní. Učiteľ by mal na žiakovom výkone zohľadni? všetky pozitíva. Napríklad ak sa dievča?u v prvej lavici začínajú pekne zaobľova? krivky, dajme mu za to (po prípadnej konzultácii v kabinete) jednotku! Alebo všimnete si, že žiačik príde do školy v tričku s nápisom "Atari Teenage Riot". Tu sa dobrá známka priam pýta. Treba by? však aj obozretný, lebo niektorí žiaci sa vašu blahosklonnos? budú snaži? zneuži?. Povedzme si príklad. Žiak, ktorý prišiel včera v škaredom tričku a je vrcholne nesympatický (za čo dostal zodpovedajúcu známku), sa zrazu zjaví taktiež v tričku "Atari Teenage Riot". V tomto prípade nesmieme váha? a hneď mu dáme ešte jednu pä?ku, nech si to dobre zapamätá! Keď bude náhodou protestova?, tak mu len povedzte: "Človek sa učí na vlastných chybách. Toto bola tá tvoja."