Stali sme v objati a plakali sme. Ubiehali posledne minuty. Dve, mozno tri. vsetci sa hrnuli do haly a kazdy z nich sa nas pozrel. Mozno som mala len taky pocit ale vo vsetkych ociach som videla kusok pochopenia.
Nikdy predtym som tak nevnimala nase objatia. Hovorili sme si krasne slova a snazili sa rozosmievat toho druheho.
Posledny clovek presiel kontrolou. Ten zmetok v tvojich ociach. Tolko otazok a viet. Posledna pusa.
Nikomu neprajem ten pocit bezmocnosti. Stal si za *ciarou* a pozeral na mna...
spravil si krok a uz som ta nevidela ... odisiel si ...

:(