Dneska je zvláštny deň...Na prvý pohľad celkom obyčajný deň v zajatí celkom obyčajnej samoty, ale...Nemám depresiu...Podľa zaužívaného harmonogramu by som ju ma? mala..Ale nemám. Rozhodla som sa teda, že dnešný deň oslávim...

Cestou zo služobky som sa stavila v nejakej dedinke niekde pri Maďarsku a natrhala som si kyticu z mačích kvetov...nebol to taký ten celkom obyčajný, divoký, červený lúčny mak, akoby sa dalo čaka?...bol to mak celkom inakší...Ušlachtilý...viac oranžový, a aj kvetné lupene mal akési priveľké...nevýhoda celej akcie s kyticou makových kvetov spočívala v roztrhaní novej sukne z Polusu..ostnatý drôt len vyzerá akoby celkom nevinne..ale nevadí ....stálo to zato..mám kyticu presne podľa svojich predstáv a žiadne depresie...už mi ani nepripadá zvláštne, že si dávam kytice sama sebe...už mi ani nepripadá, že ešte niekto okrem mňa po tomto svete chodí...

Vždy som v podstate o tomto snívala..že sa raz zobudím, vyberiem sa do mesta...a tam nebude ani živej duše..vojdem do prvého obchodu s bonsajami, a tam nikto ..... pozdravím o čosi hlasnejšie, no reakcia žiadna...potom si presne uvedomím situáciu, uvedomím si, že minimálne v tomto meste som teraz celkom sama....a zoberiem si tú nadhernú bonsaj z červeného javora stojacu vo výklade za 75 000 Sk.....vždy som po nej túžila...chytro s ňou budem uháňa? domov, aby už stála na poličke v blízkosti okna..K smrti sa budem vytešova?, ako sa tam hodí, a aká je nádherná...a prvé dni mi to bude spôsobova? skutočne neskutočnú rados?...len potom ma začne mrzie?, že len ja ju vidím...tak sa teda vyplížim z bytu a zazvoním na zvonček susede. Nech aj ona vidí akú mám krásnu bonsaj. Nech aj ona vidí ako nežne sa lúče popoludnajšieho slnka plazia po drobných červených lístkoch..

Zvoním...NIČ
Klopem. NIČ
Čakám, kričím...Plačem...

... no nikto mi neotvorí..nikto sa na mňa neusmeje spoza dverí..Stojím predo dvermi ešte zopár minút, tak nejak vybrzdene, a snažím sa to celé pochopi?..a v tom mi to dôjde....zrazu si uvedomím, že som tu celkom sama, a NIKTO mi nepochváli moju novú bonsaj...a presne to je ten stav, kedy mávam depresie. To je ten pocit, ktorý ma furt nejak sprevádza týmto úbohým a celkom zbytočným životom, ktorý sa na tomto svete silou mocou snažím ži?...hoci celkom sama...Ale dnes nie...Teším sa. Teším sa, že nemusím rieši? nikoho. Teším sa, že dnes nemusím plaka?, a nemusím sa trápi?..som rada, že je tu iba Agátka...jej nemusím nič vysvetlova?. Nemusím sa bá?, že ma raz podrazí, nemusím sa bá?, že každé jej slovo je len jedno veľké klamstvo...nemá ma kto klama? viac, nemá mi kto ublíži?...dnes, v zajatí samoty, konečne š?astná.....
Možno je to už o zvyku...človek je tvor nadmerne prispôsobivý a zvykne si i na peklo, ak nemá inú možnos? ...

Teším sa, ako prídem "domov" (hovorme tomu tak, aspoň dnes), nalejem si do toho modrého pohárika (čo sme si ešte spolu kúpili niekedy celkom dávno) ľadový broskyňový čaj, pustím si Améliu, zviažem si kyticu z krikľavo zelených klasov akejsi obilniny, čo som si z Rimavskej Soboty včera priniesla, a budem z hlboka dýcha?...Základ je, aby som neplakala...tým celú oslavu začnem..nemám prečo plaka?...ludia neexistujú pre mňa, a ja neexistujem pre nich...nič viac než realita, s ktorou sa treba vyrovna?...realita, ktorej treba pochopi? kdesi celkom hlboko vo svojom chorom vnútri..absolvovala som nejaký hromadný zraz z Kyberie, po ktorom bolo všetko viac než zrejmé...neexistujem. Som neviditeľná...Duch svätý

.....dnes oslavujem, celkom sama...ani mobil vypnú? nemusím....aj tak nikto nezavolá..nikto o mne nevie, nikto netuší o mojej celkom zbytočnej existencii...Bože, ako dávno to bolo, keď ma doma čakal muž...ako dávno to bolo, keď sme boli dvaja. Na všetko...Hádam aj v predminulom živote...Nevadí...Nie som smutná...dnes nie...možno sa to zmení, a ja opä? budem leža? v slzách a trha? si vlasy...ale teraz, teraz nato nemyslím. Musím sa nauči? teši? sa z prítomnosti, nech je hociako krátka...teši? sa, a zo všetkého aspoň trocha pozitívneho načerpa? čo najviac energie na ?ažšie rána...aby sa mi potom lepšie dýchalo...Všetko funguje, ako má, už len krátke pootočenie štartovacím klúčikom, a oslava, hoc len samoty, môže zača?....THE CELEBRATION IS BEGINNING...IT'S START OF THE NEW LIFE... :) MAYBE