Ked hovorime o cloveku, majme na mysli spojenie duse a tela, vzajomne doplnajuci sa proces. Definujme si teda dusu ako subjekt vole, najjednoduchsej formy existencnej energie (taka monada bytia), zakladny ton superstruny, analogizujuc dnes popularny model. Ciste telo bez duse je zviera, zatial co cista dusa bez tela zase anjel, alebo ak chceme byt presnejsi, hodme trochu mysticizmu, ifrit. Ifrit je chaoticka forma existencie, cista dusa, ktora sa viaze napriklad na vzduch a tak posobi ako ohen. Kravina, co? Odusevni akukolvek hmotu, len aby sa v plynucom svete mohla realizovat, pretoze o sebe si dost realna nepripada. A asi tak by som sa pozrel aj na "zachovanie" ludstva ako informacie. Je to pretvorenie cloveka na ifrita, zo serioveho modelu na prototyp.

Cesta ovladania transcendencie, co by sa dalo povazovat za jedinu moznost "povysenia" ludstva ako druhu (kedze clovek o sebe je v podstate dokonaly), je skor v schopnosti previest hmotnu cast cloveka do vyssich sfer bytia. Ide tu napriklad o ovladnutie nesmrtelnosti a tym vytvorenie nekonecnej moznosti premyslania (binah), prevedenie pojmov vyssich sfer do ludskej reci (teda vlastne hmotneho prejavu; chokma) a napokon tvoriva aplikacia pri tvoreni dalsej sfery bytia (kether), ktora bude este specifickejsia nez ta nasa, teda svet hmoty, priestoru a casu - assiah. Umenie je ale pritom vyuzit telo aj dusu, kedze obe su nasou pevnou sucastou.