Niekde mozno nastala chyba .. pri pokuse o uprimnost nie je mozne klamat. Ked si myslis, ze mam nejaku psychicku chorobu, preco to nepovies mne, ale rovno ludom v mojom okoli ? Niekedy su ciny viac ako slova a sny viac ako rozum .. musime sa asi zmierit s tym, ze nikdy nikoho naozaj nespozname. Tvoje slova boli vyslovene skor ako moje, i ked myslienky davno predbehli cas - ale nehovorila som to z teba ja, neboli to moje myslienky zrkadlene v tvojich ociach ? Niekedy sa mi zda, ze som dosla naozaj domov, aspon na chvilku .. ale .. neda, neda, neda sa ist proti osudu, ani myslienky sa zbavit. Kto neprezil, nepochopi, kto prezil, nenavidi ... Len niekedy si nie som celkom ista, ci to vsetko bolo naozaj nutne..