Za komunizu bola jedna dobra vec. Z telky sa na nas sirila komunisticka osveta, valili sa na nas pozitivne spravy o dostatku vsetkeho, o neznicitelnosti idey, o 150 % splneni planov vo fabrikach, o marke z hornej dolnej ktora vydojila z kravky miesto 20 litrov 35. Pocuvali sa spravy o stastnom zivote ludi. Vsetci tusili ze ze to tak vcelku asi nie je, ale co tam potom, bola robota, dalo sa zit tak co nas po problemoch. V televizii nebolo tolko nasilia, neboli telenovely, teleshopingy. Zilo sa jednoducho. My sme im to zrali a bolo dobre. Potom to komunistom prdlo, hlineny obor sa zosypal a my sme rovnymi nohami vhupli so sveta, na ktory sme neboli pripraveny.
Zijeme az v neuveritelnej komplikovanej dobe. Bezohladnej a egoistickej voci nam a nasim citom. Uz nam nikto do hlav nevtlka idey, uz na nas utocia telenovely, teleshopingy, reklamy. Zmizli istoty, ruzove oblaciky jednoducheho zivota sa rozplynuli. A z tych sprav ktore dnes pocujeme citame a vidime sa ani necudujem ze ludia pachaju samovrazdy, trpia depresiami, stresmi. Su z tohto vsetkeho nestastny, z medii sa na nas valia haldy zbytocnych informacii, same vrazdy, nestastia, vojny. Toto naozaj chceme?
Chcel by som sa vratit naspat do 60 tych rokov, do doby kedy prepukla vo svete revolucia lasky... lebo jedine to nas moze zachranit. Aby sa ludia zas zacali obimat a bezhranicne lubit :)