Ako mam v sebe najst silu ked citim potrebu nieco vykonat ale citim sa na to prilis slaby a bezmocny? Ked viem ze sa musim k niecomu dokopat ale radsej sa zmierim s tym ze to nedokazem a jedine co spravim je ze napisem tento neopodstatneny dennik.
Ked sa blizim k rozhodujucemu dedlajnu a kazdy den pri pomysleni na cas ktoreho mi zostava stale menej iba uvazujem nad svojou neschopnostou. Zatial mi to nejako prechadzalo z odretymi usami ale zistujem ze je to cim dalej tym tazsie.
Preco vlastne pisem tento dennik? Nachadzam pri pisani odpovede na moje otazky?
Dostavam zo seba von nieco co sa tam samo tlaci? Prosim o radu, alebo mam len momentalnu potrebu nieco zo seba vytlacit? Asi je to ciastocne vsetko a mozno to bude to bude aspon pocit uspokojenia ze som z danou vecou nieco urobil.
Proste sa kurva neviem dokopat k tomu aby som sa zacal ucit na reparat ktori budem mat za sest dni a dalsi na druhy den a za dva mesiace maturu snad. Ak to vyde tak si o okraje oderem kozu a uz sa to za mnou zavre tak to vyzera. Ak to nevide tak budem mat este vecsi problem ucit sa na maturu az za rok a to by som mal este viac stresu a zaroven na haku ako teraz. Ani neviem preco to radsej cele
nezmazem a nejdem sa ucit..