Koho by nefascinovala predstava bosými nohami prejs? niekoľko metrov po rozžeravených uhlíkoch s vedomím, že sa mu nič nestane? Ja som sa s touto myšlienkou pohrával, odkedy som dostal poštou v januári program Skřidla 2004. A čoskoro sa myšlienka premenila v odhodlanie a tak som sa vo štvrtok o pol jednej poobede postavil na výpadovku z Blavy a začal svoju cestu...
Skřidla, je osada, nie viac než dvadsa? statkov, asi 25km južne od Českých Budějovic. No a v tejto osade stojí jeden staročeský statok starý cca 130rokov, v tvare štvorca, uprostred dvor, čiže pripomína tak trocha uzavretý Bratislavský hrad. To miesto som si zamiloval, pretože je tam absolútny pokoj a čisto, ľudia sa o svoje okolie starajú skutočne s láskou. Tento statok vlastní šaman Míra Kašpar, bielovlasý chlap, asi pä?desiatnik, ktorý organizuje rôzne semináre a iné akcie zamerané hlavne na šamanizmus, ale aj rituály pozbierané zo sveta. Táto akcia sa volala Rituál chůze po žhavém uhlí.
Vo štvrtok som sa teda postavil na diaľnicu a stopoval do Prahy. O niekoľko hodín som už bol v Prahe a večer som sa stretol s Miloxe-m a Marushkou, ďalšie mená mi vypadli (nech mi odpustia). V piatok som pokračoval do Skřidel. V sobotu sa začala psychická príprava, ktorá spočívala v pôvodnej súfijskej tradícii prípravy, spojenej so šamanskou. Podrobnosti nebudem rozvádza?, pretože by to bolo veľmi zdĺhavé. Ale išlo prevažne o tance a spevy, pričom jeden ma mimoriadne zaujal, pretože mi navodil skutočne veľmi silný euforický stav, ktorý by sa intenzitou dal porovna? s niektorou z drog...
Večer asi o desiatej už tlel oheň, sálalo z neho ohromné teplo, pretože to bola pekná kopa dreva. Míra vzal lopatu a začal vybera? žeravé uhlíky. Kládol ich do asi pä? metrov dlhého pásu, drvil na menšie kusy a prikladal stále nové, aby nestíhali vyhasína?. Vyzeralo to naozaj efektne, úplná tma a oranžový koberec...
Do tej chvíle ma ani nenapadlo bá? sa. Neriešil som to. Ale keď som sa potom díval na tú páľavu, naozaj som zvažoval, či to zvládnem, napriek príprave.
"Oheň nie je ani minulý, ani budúci, je prítomný...-Vaša myseľ musí by? teda prítomná, inak si ublížite..."
Míra prešiel prvý. Potom prešli tí, ktorí už absolvovali túto akciu niekedy v minulosti. No a odrazu som prestal rieši? svoj strach. Vyzul som si sandále a postavil sa na utierku. Pršalo. Nohy som mal mokré a predstavoval som si, ako sa stretávajú kvapky s žeravým uhlím. Snažil som sa ich čo najdôkladnejšie utrie?. Najviac som sa bál, aký bude prvý krok. Míra v tej chvíli naložil presne dopredu za lopatu čerstvých uhlíkov... Nedíval som sa pod nohy. Predo mnou stáli ľudia a čakali, bubnovali. Rozmazal som ich pohľadom a hľadal v diaľke za nimi v tme horizont. Spravil som prvý krok. Pocítil som teplo. Nie na celom chodidle, len na niektorých miestach. V tej chvíli ma napadlo, čo sa stane, keď nohu za?ažím plnou váhou a moje chodidlo obijme oranžové uhlíky. Za?ažil som. Nič sa však nestalo, tepla nepribudlo. Pohoda. Druhý krok. Pomaly som kráčal, preci?oval teplo, ktoré zvláštne stúpalo vo vnútri nôh a rozpúš?alo sa v spleti ciev a svalov. Nerozumel som tomu javu, no neriešil som to. Potom...Povedal som si. Skenoval som stav chodidiel a mal ku koncu pocit, že sú určite aspoň čiastočne popálené. Celé horeli horúčavou, hoci som stúpil hneď do studenej mokrej trávy. Hneď som si ich skontroloval, ako som sa prebral k úplnému vedomiu. Boli čisté a hebké, jemné. Ani známka popálenia. Celú noc som cítil zvláštny pocit, nepopísateľný stav chodidiel. A to zotrváva ešte aj dnes.
Traduje sa, že oheň je očistný a tento rituál človeku pomôže prekona? zlomové obdobie a posunie ho na novú úroveň...

Rozhodol som sa zorganizova? tento rituál u nás na Slovensku. Keď sa zozbiera viac než tridsa? záujemcov, zrealizujem to. Myslím, že nie som sám, kto by takto rád prekonal sám seba.

Ramatahan