Vcera mala spoluziacka 18 rokov.Boli sme na Malom Drazdiaku (jazero) asi tak od 20:00 do 5:00.Bolo tam vela ludi, ale jeden tam nebol a akurat ten mi tam najviac chybal. S nim by to tam bolo uplne ine, ale takto...Strasne som sa nudil stale som na nu myslel.Ani neviem ako a odhodil som do Drazdiaku prazdnu flasu Gorala.To ma odputalo od myslienok na nu,hladal som dalsie pitie.Kdesi som nasiel 3 plechovky corgona tak som jednu hned vypil a s ostatnymi 2 som sa pobral zase obdalec bdiet a zachadzat v myslienkach za nou.Ked tak nad tym rozmyslam,bolo mi vlastne dobre.Hral som na gitaru,mal som cigarety,alko a nealko a jedlo som nepotreboval.Bol som sebestacny a nemusel som sa zdrziavat medzi tymi blbcami, co ako male deti furt len niekoho ohovaraju.A OSLAVOVALA SA 18!!!Na druhej strane, radsej by som bol s nou medzi tymi idiotmi ako sam s gitarou a flasou.Citim ze koniec je na blizku(myslim nasho vztahu).Preco si zacne clovek uvedomovat, ako ma niekoho rad az potom co sa blizi koniec,alebo to uz skoncilo?
Pojebany zakon schvalnosti!