pisat cistu poeziu...vyznam napnuty na prasknutie okruhlou, napriek tomu presnou formou...vrstvy, zvadzajuce (idealne: nutiace) k jedinecnym, pomijavym interpretaciam / cez svoju otaznost sa stavaju skutocne nadcasovymi...ked sa text cita, treba sa otvorit na hranicu autoreferencie...aby vyznam vytekal na miestach, kde sa ku kozi prikladaju slova tuziace po krvi...tepnovej krvi, samozrejme