drahy svarga.
hovoris zo mna,hovoris o mne.sakramensky som si ista,ze nepride a predsa viem,ze pride a ze zas to bude rovnaky kolotoc hladania,tapania,spoznavania,milovania,chapania,trapenia,bolesti,sklamania,rozcarovania.
ale niekde to caka.to prave orechove.netreba hladat ani cakat.treba volne kracat.a treba zacat od seba,neriesit,nehladat,proste ist.a pride to.
je tazke tomu uverit-pre mna urcite,ale vsetko dobre,co si ludom dal a co si v ludoch zanechal sa raz musi vratit,tomu verim.
a verim,ze nas niekde caka neaky osud,ktory pozvolna zijeme a ktory sa naplni,aj ked nas to stoji mnoho slz a sil vyskriabat sa zo dna hore.
hlavne je srdiecko v mieri,usmev na tvari,slniecko v dusi a svet je nas :))