nevyrazne veterne popoludnie, kedy v zltom svetle koncia veci - s koncom pripravenym este pred tym, ako k nemu udalosti (zdanlivo) zacali smerovat | dalsi napor bolesti do vnimania celeho tohto provizoria, tohto predstavenia v ktorom ucinkujem bez vlastneho vedomia a vhodnej rezijnej pripravy, tohto pojebaneho skurveneho nikam nesmerujuceho zivota, och ake pateticko zname | na stale silnejsie podnety/reakcie slabnu a slabnu, precital som si niekde a nebol som si celkom isty, co sa tym mysli: vtedy davno | nemalo to zmysel, vravim? a? moj daydreaming + moja zufala cyklicky nadej + moj absolutny zmysel pre ne-realitu mi stacili, ako vzdy az po okamih kompletneho zrutania staroslivo konstruovaneho systemu predstav...

sorry, nechal som sa trochu uniest, cosi som citil... tento problemik mi zatial evidentne zostava.

ok... neznamenam nic | hodil si trochu trapnu repliku na zaver, mohol by som si hlbit rany sebabicujucimi hypotezami o pricinach, ale: naco vlastne ked cele moje ego je osten otoceny do vlastneho oslizleho tkaniva? | lapam po dychu pod vahou tejto nemoznosti trochu sa posunut | cakam na sancu na ktoru sa prilepim, na prud ktory ma strhne | tu, medzi ludmi ubijajucimi schopnostou efektivne vyplnovat cas, medzi ochytanymi, pouzitymi vecami, slovami ktore sa hovoria aby sa hovorili a obrazmi ktore sa predvadzaju aby sa predvadzali:

cely moj vyznam je
odpad. trashscape,
horizont zle predajnej,
malo atraktivnej
hm s trochou nenarocnosti
ovladnutelnej krajiny.
cheap, sell-out, trash.

je to takmer koncept | velmi jebnuty koncept | ty vies ze ma to boli - ja viem ze to nie je nikoho chyba | ked je tak nech si ju kurva necha, chcem nieco lepsie...