Keby som mala nejaku nastenku, bola by potiahnuta cervenym platnom. Poskladala by som slovo streda z tmavocervenych lesklych papierovych pismeniek. Boli uz pouzite v tisicoch slov a hesiel. Zazili este lamanie rezimu, premenu z prislovi o zacinajucej jari na den matiek a su cele derave od spendlikov. Pod tym napisom, by visel jedalny listok s uvedenymi chodmi. Ranajky - jahodovy jogurt... Obed - kari rizoto s kecupom, jarna polievka s mladou mrkvickou. Olovrant - 3 misky jahod s medom. Neskora vecera - zachnuta lyzica s s cerstvo uvarenym, jahodovym lekvarom. Nizsie by potom boli pripichnute nejake kvetinky z papiera, popripade tie take cipkovane papierove obrusky. Vzdy ma strasne totiz fascinovalo, ked som poskladala papier, na ohyboch ho vselijako postrihala a potom rozprestrela a bolo tam nieco uplne fantasticke, co som nemala v umysle urobit.
Cela tato nastenka by symbolizovala, ze dnesna streda bola a este par hodin bude cela cervena.
Konecne som kupila odlakovac a prelakovala cervenou nechty. Zopar dni som sa uz totiz tulala mestom s asocialne zoskrabanym lakom. Ako nejaka 7 rocna slecna, co vylezie z maminej skrine ovesana mamimi slavnostnymi doplnkami a ponatierana vsakovakymi malovacimi sajrajtmi. Ale teraz su nechty uz celocervene. Jedina nevyhoda je, ze sa nimi zle oberaju jahody. Ked prehrnam listy, kontrolka zasvieti vzdy ked sa objavi daco cervene a chcem to zvesit zo stonky. Takto je toho este o 10 viac. Ale o to ma to viackrat potesi, ze som daco nasla.
Rano som zvesila zo stolicky cerveny sveter a obula nohy do handrovych papuc s podrazkou presitou cervenou nitkou. Tie ma presunuli do kupelne, umyla som doruzova nevyspatu tvar, nasla si zovcera pripaleny nos a cesticku vo vlasoch. Pery ma tak zvlastne steklia. Slnko ich opieklo tiez a ocerveneli este viac.
Prvu polovicu dna vymedzujem len na strohy pohyb ruky od hrby bielomodrych papierov k najblizsiemu okoloiducemu, ktory dufa, ze sa na tu ekonomicku dostane. Sem - tam s niekym prehovorim par viet, je mi to vsetko okolo strasne ftipne a preto sa stale vycieram. Slnko konecne svieti. A svieti aj na tu pripalenu cesticku.
Neviem preco, ale registrujem, ze sa mi vracia spred 10 rokov cervenanie. Nemusim sa vobec hanbit, nemusim sa rozpravat s clovekom co sa mi paci, nemusim klamat, nemusim sa rehlit do prasknutia ani sa rozculit. Len tak. Neovladam to a je to podivne.
Druhu polovicu dna striedam autobusy, trolejbusy ako ponozky a podvecer si pre mna pride ten predposledny za tuto stredu. Cervenych 20:52 svieti nad kabinkou vodica a ta obloha, co uteka proti trolejam uz zdaleka nie je modrobiela.
Som dokonale opantana tou farbou co je hore. Intenzita sa meni zo sekundy na sekundu, ale ten prechod a presun vobec nie je badatelny. Prechadzaju sive slahackove chumace, natahuju sa, rozcesavaju sa a ako keby chceli spinavou handrou pretriet nebo. Pred nimi prebehuju siluety roznych druhov anten, kioskov a pre Bratislavu charakteristickych budov. Fakt prenadhera. A este sa aj odraza v okne oproti. My mozme mat v podstate hocikolko nadhery, staci dobre nastavit zrkadla.
V obyvacke sa susi na susiaku pradlo. Maminka vcera prala cervene.
Na kuchynskom dreze je dole vieckom pootacanych zodvadsat teplych poharov. Je v nich zavareny jahodovy lekvar. Kusiska jahod su pricapnute k stene zavaracieho sklicka, hore sa prelieva stava, ktora este nestihla ztuhnut. Maminka
odstranuje zelene stice a prisypa dalsie a dalsie mne do hrnca. Polovicky sa prevaluju, lepia k sebe a sialene dobre vonaju. Uz par minut mam hlavu strcenu v inhalacnom hrnci a mozem si byt 100% ista, ze toto nie je chemicka aroma. Aj ked to strasne laka, asi by nebolo moc mudre do tej bublajucej hmoty strkat prsty....
Po par minutach je vsade zaschnuty dzem. Take tenke jahodove folie. Sladke a vyborne.
Uz asi musim zatvorit kram, zaklopit znutra cervene viecka a nevidiet vsetko nacerveno. Dokazem odhadnut co ma bude prehanat v snoch. Zas mozno dalsia ukradnuta taska, a namiesto jehovistom ma dnes budu nahanat obrovske nohate jahody a rozdavaci letakov. Fakt asi cas zvesit nastenku a vymysliet "zbrusu nove" heslo na dalsi den.