tak vcera sa zlatko vratilo zo skoly o jednej.Isli sme k tete na obed. Prechadzka zopar ulicami pre mna neznamymi...same vysoke budovy, toto je jedna z najdrahsich a najbezpecnesich stvrti sao paula. Za 10 minut sme boli na autobusovej zastavke, tam cakali ludia vselijaki, vsetci sa vyklanali z obrubnika a vyzerali autobus. Moje zlatko s nimi, neviem ci je to tu taky zvyk ale ja som sa len s usmevom prizeral.
Okolo presli policajti. Brazilski policajti su pre mna fascinujucim zjavom, vzdy ked ich vidim. Tito isli vo dvojici a na druhej strane ulice zaroven s nimi dalsi dvaja. Vsetci styria v helmach, neprestrielnych vestach a kazdy so samopalom. Haha, smiesne? Realita. Mestska policia tu pripomina skor poriadkove caty nez cokolvek ine. Najcastejsie sa daju vidiet v ovela pocetnejsich skupinach, ako stoja v rade vedla seba a kazdy sa bavi len so svojimi dvoma susedmi. Kazdopadne je ich tu poriedko, len teraz ked je ten summit tak na jednej ulici som ich videl cez 30.
V autobuse sa plati tak ze v strede je turniquet a pri nom sedi chlapik co vybera peniaze. Kym nezaplatite, ste v prednej casti autobusu, vystupuje sa samozrejme vzadu. Vystupili sme.
Na zastavku pre nas prisla teta autom aby nam nevychladol obed. Jedli sme zas strogonoff s ryzou a zemiakovymi cipsami, teta ho robila prvy krat. Podal som si ruku s ujom a jeho bratom ktory bol tiez pozvany. Nedelny obed, co dodat, konverzovali sme o tom o com vzdy ked niekam pridem po prvy krat... kde je slovensko, ci je to ceskoslovensko, ake je hlavne mesto, co jedavame doma, kde vsade v europe som bol, bla bla bla. Mojou portugalstinou rozumiem tak kazde tretie slovo, co je dost na to, aby som chapal o com je rec, sem tam nieco odpoviem, nieco poviem po anglicky zlaticku ktore to prelozi. Vstci sa zasmeju... rozhovor pokracuje. Vycerpavajuce. Po obede isli stryko s bratom na futbal- sao paulo v. rio de janeiro. Nam sa nechcelo. Teta zacala nosit zakusky a ze nam este ze nieco navari, sem tam sme konverzovali, nakoniec som skoncil na gauci pred MTv zatial co Daniela sa bavila s tetou v kuchyni o picovinach. Ked uz doniesla 20 zakusok natruc som ho zozral az sa mi prevratili oci. Bavili sa o tom kto kedy niekam cestoval, ake zdravotne problemy ma sesternica a ci su tie pagaciky dost upecene. Ked som si narval posledny pagacik do ust, citil som lahku stratu vedomia ked sa mi krv z mozgu odkrvila do zaludka. Ked sa mi vedomie zas vyjasnilo narval som si este jeden.
Odisli sme o piatej. Kym sme dosli na autob.zastavku, zacalo sa stmievat. Viac nasraty a urazeny som ani byt nemohol. To proste nieje dobry napad byt po zotmeni na ulici v brazilii. Po tom co som minuly rok stal zoci voci zbrani ktoru drzal cierny fagan a pytal si odomna hodinky, peniaze a topanky mam panicky starch z takychto situacii. Az som si prial aby nas tu niekto odbachol a mohol som to potom Daniele vycitat dokonca zivota. Vsetko bola jej chyba.
Autobus nechodil a nechodil. Dani so slzami v ociach zavolala tetu aby pre nas prisla. Teta nemohla, isli sme hladat taxik. Cesta stala 15 realov. Ja som uz neprejavoval najmensie znamky komunikacie. Nielenze mi posrala cele poobedie sprostym obedom a najnudnesou navstevou ale este to s tym zotmenim...
Nakoniec sme sa udobrili okolo 9 ked Dani zacala pozerat votrelca a ked som ho chcel vidiet aj ja musel som doftirat na gauc. Po votrelcovi som pozeral Jeana Clauda Van Dama vo vezeni niekde na Kaukaze. Dani mi spala v naruci. O 1 som jej dal dolu ponozky, prezliekol a ulozil ju krochkajucu spat, aby bola rano cerstva do skoly.