Prave som vzhliadla tento film, Salmu Hayek nemusim, no vie co robi a hra dobre. Uzasna hudba, farby, pribeh... film beriem velmi pocitovo. Ak ho niekto videl potvrdi tu silnu atmosferu. Tazko to budem vysvetlovat, nemam ani cas a chut to rozvadzat, vo vedlajsej izbe spi mama a moje klopkanie na notebook ju budi, je nervozna, zajtra chce rano vstat.
Nie, nie je mi smutno, len zvlastny pocit z poslednych dni sa mi spaja s tymto filmom. Stratila som vela, az prilis vela a teraz ma to strasi, vychadza von...
Fdaka za to, ze to konecne citim a pocit vyplavil von slzy. Viem vsetko sa meni, nic nie je vecne, ani ludia, laska, priatelstvo... Par mesiacov klud, pianko a potom metelica! same stretnutia, zoznamenia,odlucenia, emocie a to som ani nevytiahla paty z domu.
No bez toho vsetkeho mi je smutno, chcem ist spet, no neda sa .
Asi som velmi vybocila z filmu o mexickej maliarke, ktora cely zivot citila bolest, kazdy den a noc.