Záblatie

Že-na mo-ja, čuč mi, ked já prí-dem z kr-čmi, a-ni mi niž ne-vrav, a-bich ta ne-vi-pral.

1. Žena moja, čuč mi,
ked já prídem z krčmi,
ani mi niž nevrav,
abich ta nevipral.

2. To je ženia dobrá,
kerá niž nevraví,
ked muž príde z krčmi,
len postel odpraví.

3. A ked ho vizleče,
pekne mu hovorí,
chodže, mužu, spati,
do našej komori.

4. A ked sa tam vispíš,
pojden ta zobudit,
stanže, mužu, hore,
chojže sa zas napit.

5. Kím chlapci píjali,
dobre sa mávali,
a čilek nepijú,
precca niž nemajú.