https://www.sme.sk/kultura/c/ziadna-laska-ani-cigareta-na-balkone-mali-ma-radsej-zabit-vravi-dnes-autor-slavnej-gomory

Žiadna láska, ani cigareta na balkóne. Mali ma radšej zabiť, vraví dnes autor slávnej Gomory
Urobil som najväčšiu chybu, myslí si Roberto Saviano.

Dať si pivo s kamarátmi. Naskočiť na električku alebo previezť sa na motorke. Zapáliť si cigaretu na balkóne. Vyjsť na balkón. Taliansky spisovateľ Roberto Saviano nič z toho už dvadsať rokov nemôže.

Keď sa ho dnes niekto spýta, aký je jeho život, stačí mu na to jednoslovná odpoveď.

Peklo.

Bolo to v roku 2006, keď sa všetko zmenilo. Mal dvadsaťšesť rokov a vydal knihu Gomora, ktorá sa stala celosvetovou literárnou senzáciou. Zameral sa v nej na Camorru, mafiánsku sieť v jeho meste, a popísal všetko, čo sa dovtedy nikto neodvážil pomenovať.

Prvý šok dostala jeho mama
Narodil sa a vyrastal v Neapole. Tri vraždy na ulici tam bývali každodennou realitou. Býval svedkom toho, ako sa niekto pomočil od strachu, že ho niekto prenasleduje, alebo ako niekoho omylom zastrelili, pretože sa podobal na niekoho, koho v skutočnosti prenasledovali.

Bol mladý a myslel si, že to môže zmeniť. Najprv si Camorru študoval ako investigatívny novinár, potom sa infiltroval do mestských podnikov, ktoré vlastnila. A nakoniec sa rozhodol, že v knihe úplne všetko a každého demaskuje.

Splnil sa mu sen. Ten najodvážnejší, aký môže spisovateľ mať. Z knihy a jej prekladov sa predalo dvanásť miliónov kusov, jeho meno spoznal celý svet. Na začiatku si vôbec nevedel predstaviť, čo mu taká popularita prinesie, ale mafia ho naučila veľmi rýchlo počítať.

Zo všetkého, čo na živote miloval, mu nezostalo nič.

Prvý šok zažila jeho mama. Dostala list a v ňom koláž. K fotografii Roberta Saviana bola prilepená pištoľ a nápis: Odsúdený. O dva roky neskôr, v roku 2008, nakrútil Matteo Garrone podľa jeho knihy rovnomenný film, ktorý získal na festivale v Cannes Grand Prix, stal sa najlepším európskym filmom roka a zastupoval Taliansko na Oscaroch.

Hrozba, že ho zabijú, vďaka tomu iba stúpla, a to sa nezmenilo doteraz. Ani keď už prešlo dvadsať rokov.

Balkón, nedosiahnuteľný sen
Roberto Saviano o svojom údele napísal niekoľko textov do najväčších svetových novín, jeden z nich bol do britského denníka The Guardian. V ňom vysvetľoval, že bossovia mafiánskych klanov sa nikdy nebáli toho, že by boli v Neapole odhalení. Naopak. Tešili sa z toho, že obyvatelia mesta mali pred nimi rešpekt. No vôbec sa im nepáčilo, že ich mená boli zrazu známe na národnej úrovni.

"V skutočnosti sa neboja mňa, ale množstva čitateľov," hovorí Saviano.

To, že ho chce Camorra odstrániť, sa okamžite prejavilo na jeho rodinnom živote, samozrejme. Aj otec, aj mama, rozvedení ešte pred rokom 2006, rýchlo zmenili adresu. Predstavy o láske, manželstve a výchove detí si mohol škrtnúť tiež, a priatelia, tí sa z jeho života škrtli sami.

Jeho najbližšími sú siedmi bodyguardi, ale aj tí sa po pár týždňoch menia, skôr, ako ich stihne spoznať. Polícia sa mu snaží zohnať nejaký zastrčený nenápadný byt, ale niet Taliana, ktorý by sa mu ho nebál prenajať. A tak ho približne každé tri dni sťahujú z budovy do budovy, z izby do izby.

Všetky sú malé, tmavé, väčšina bez okien. Balkónik sa stal preňho nedosiahnuteľným snom.

Sú dni, keď cestuje. Keď, napríklad, prijme aj spolu so Salmanom Rushdiem pozvanie na debatu o skutočnej slobode slova. Niekoľko mesiacov predtým však musí o zvolenie požiadať taliansku vládu a predostrieť jej presný program, kde bude, čo bude robiť, s kým sa stretne.

Na žiadnu improvizovanú kávu nie je čas ani dostatok bezpečia.

Teraz prezentuje svoju novú knihu, ktorá vychádza v angličtine pod názvom Shout it Out! Vykričte to! Obsahuje dvadsaťosem portrétov známych osobností z histórie, všetky napísal preto, aby motivoval obyčajných ľudí bojovať za svoju vec a za spravodlivosť.

Najväčšia chyba je v jeho živote
A znovu dostáva otázky o tom, ako vyzerá jeho život a či ľutuje, že Camorru napísal. Kedysi odpovedal: Ako muž áno, ako spisovateľ nie. Teraz je už jeho odpoveď iná. Jednoznačná.

"Bolo to najhoršie rozhodnutie v mojom živote. Urobil som to, pretože som bol ambiciózny a chcel som byť slávny. Mal som radšej napísať nejakú komédiu alebo aspoň pozmeniť mená," povedal v rozhovore pre denník The Telegraph.

Každú minútu mu chýba život, ktorý mal, berie lieky na úzkosť, aby zaspal. "Niekedy ľutujem, že ma mafia nezabila," konštatuje.

Myslí si, že to nie je to najhoršie, čo by sa mu mohlo stať. Ešte viac sa bojí, že sa Camorre podarí ho zdiskreditovať, šíriť o ňom nezmysly. To sa Cosa Nostre podarilo v prípade sudcu Giovanniho Falconeho a novinára Pippa Favu.

Napokon, aréna, kde sa bojuje o jeho meno, je už pár mesiacov otvorená. Roberto Saviano sa dostal do konfliktu s premiérkou Giorgiou Meloni a viceprezidentom Matteom Salvinom. V jednom televíznom rozhovore tvrdo kritizoval ich prístup k imigrantom, vinil ich za to, že mnohí pre ich politiku zbytočne zahynuli, a nakoniec ich nazval "bastardi".

Meloni ho zato nazvala sériovým hejterom a zažalovala.

Roberto Saviano musel koncom roka 2023 zaplatiť pokutu 1000 eur za ohováranie. Talianske médiá vtedy písali, že mu hrozilo aj trojročné väzenie. Nič také ho však nemôže odradiť od toho, aby hovoril, čo si myslí.

Veď aký trest by to preňho už bol.


Żubr żuł żuchwą żurawinę