mam stale pocit akoby som sa zasekol na mrtvom bode, na bode s ktoreho sa neviem odrazit.. -- este rozmyslam ci to je vlastne tym ze neviem alebo ci skor nie tym ze nechcem -- stagnujem, nic sa nedeje tak akoby som chcel, a ja si k tomu vsetkemu este dokazem sam pre seba vytvarat vyhovorky a dokazy preco to tak neni..
citim sa spokojny
spokojnost ze sa nedalo, a keby sa dalo tak by....
a keby...
a kdyby...
a aby...

a tak, hmm. mam mrte predstav, mrte bodov ktore chcem dosiahnut (v tom lepsom pripade len preklznut okolo nich a smerovat este dalej) ale ked tak nad tym uvazujem, stale sa tocim okolo toho isteho...

EFEKTIVITA KURVA!
viem vlastne vobec co je efektivita?

hodnotovy rebricek ktory by som chcel mat nejako usporiadany si preusporiaduvavam (kokoz ake slovo:) podla toho ako mi to vyhovuje..
neviem sa sustredit
neviem sa donutit

a mozno len vsetko prehanam lebo mi sibe....:((