Toto je nosný graf celého článku. Každá bodka na grafe predstavuje jednu zo 16 spolkových krajín Nemecka. Na prvý pohľad je vidno, že počas prvých dvoch pandemických rokov miera zaočkovanosti s nadpočetnou mortalitou korelovala nenagívne (t. j. čím vyšší podiel zaočkovaných, tým nižšia nadpočetná mortalita). V grafe je to znázornené modrými a žltými bodkami.

V treťom pandemickom roku (červené bodky) sa tento vzťah zmenil a negatívna korelácia sa vytratila. Samo o sebe je toto zaujímavé pozorovanie a dá sa polemizovať o tom, že prečo sa tento vzťah zmenil. Môžu v tom hrať úlohu nové varianty, zmeny v testovaní a hlásení, uvoľnenie opatrení, vyprchávanie účinku očkovania, vlna iného ochorenia, alebo mnoho iných vecí.

Tu však autori urobia zaujímavý trik: Namiesto toho, aby sa držali absolútnej nadpočetnej mortality, zamerajú sa na zmenu nadpočetnej mortality medzi 2. a 3. rokom (t. j. vertikálny rozdiel medzi červenými a žltými bodkami) a dospejú k šokujúcemu pozorovaniu: čím vyššia zaočkovanosť, tým viac medziročne mortalia narástla (na grafe to vidíš tak, že čím viac ideš doprava, tým viac sa žlté a červené bodky rozchádzajú.)

Tá formulácia je ale naschvál zavádzajúca, lebo ak to formuluješ takto a na tie dáta sa nepozrieš (čo väčšina ľudí neurobí) tak si tvrdenie “čím väčšia zaočkovanosť, tým väčší medziročný nárast mortality” automaticky vysvetlíš tak, že očkovanie začalo z jedného roka na druhý mortalitu zvyšovať. Keď sa ale na graf pozrieš, tak by malo byť každému jasné, že ten rozdiel je spôsobený tým, že očkovanie mortalitu prestalo znižovať . Mortalita sa v treťom roku vyrovnala, no a čím nižšie bola počas prvých dvoch rokov, tým musel byť ten skok potrebný na dorovnanie väčší.

Inak mňa zaujalo, že prvý autor štúdie je psychológ. Na analogickom štatistickom artefakte je postavený dobre znamý a často citovaný dunning-kruger paper. Rozdiel medzi dvoma navzájom závislými premennými nie je tretia, nezávislá, premenná.