Výlet začína v českom Bohumíne. Ľudia vchádzajú a vychádzajú z vietnamskej večierky. Potom stoja s pivom pri domoch z červených tehál. Pripájame sa. Nasajeme ducha sliezskeho mesta a nasadáme na jediný priamy vlak do Wroclawu. Všetko prebieha hladko až do príchodu na miesto. Ups, naše ubytovanie sa nachádza vedľa strojovne výťahu. Mechanické vibrovanie nám v noci veľa spánku neprinieslo, a tak ráno ešte poriešime nové ubytko a vrháme sa prehliadku Benátok východnej Európy.

Začíname v Kawiarenke św. Jadwigi, kde servírujú kávu do šálok s nápismi: Jezus moim panem či Dziękujcie Panu, bo jest dobry. Kaviareň poskytuje skvelý relax najmä v altánku v záhradnej časti. Odtiaľto je to len kúsok na Ostrov Tumski, ktorý je historickou štvrťou wroclawského biskupstva. Nečudujeme sa teda, keď v okolí ostrova nájdeme ulicu Ducha Świętego.


Kawiarenka św. Jadwigi...


...s tematickými šálkami.


Akustické zrkadlá pri wroclawskej univerzite. Vďaka tvaru umožňujú prenos zvuku medzi dvoma ľuďmi na diaľku.


Charakter Wroclawi určuje aj rieka Odra, ktorá sa rozvetvuje v centre. Jej ramená rozdeľujú mesto do viacerých ostrovov spojených mostami. Preto sa Wroclawi zvykne hovoriť aj Mesto stoviek mostov. Ďalším symbolom mesta sú sošky trpaslíkov, ktorých je viac než 800. Odkazujú na „oranžovú alternatívu“, ktorá bola formou odporu proti komunizmu. Ľudia vo Wroclawe oslavovali vymyslené sviatky, pričom sa prezliekali za trpaslíkov.


Parná lokomotíva z roku 1944 ako inštalácia Vlak do neba.


Vodárenská veža z roku 1905 v štvrti Borek.


Instagram spot. Neon Side Gallery s reklamami z čias socializmu.


Môj osobný favorit je štvrť Nadodrze, do ktorej sme zablúdili pri prechádzke (a následne sa viackrát vrátili). V mnohom mi to tu pripomínalo starý Berlín. Široké ulice, vnútrobloky, podobné mierky a výšky budov. Na spoločnú nemeckú históriu upozorňujú aj pozostatky nemeckých nápisov. Takto sa dá zistiť, kde sídlil obuvník, kde bola reštaurácia, a kde sa vyrábal nábytok. Nápisy sa zachovali len vďaka tomu, že severné časti Wroclawu boli počas vojny menej poškodené. V prvých rokoch vojny sa dokonca stala Nadodrze dočasným centrom mesta.


Železničná stanica z roku 1868.


Stanica je zatvorená, v plánovanej rekonštrukcii. Regionálnej doprave slúži ale naďalej.


Berlín? Nie. Wroclaw Nadodrze.


Mural by Blu.


Nadodrze bola od začiatku robotnícka štvrť. V blízkosti továrne a železnice. Po vojne boli Nemci vysídlení a byty obsadené. Nasledovali desaťročia zanedbávania, počas ktorých rástla nezamestnanosť, kriminalita a negatívna povesť štvrte. Až v posledných rokoch sa Nadodrze postupne mení. Kaviarne, umelci, hipsteri. Gentrifikácia v plnom prúde. Stále sa tu však dajú nájsť autentické miesta. Skvelá je vlaková stanica a jej okolie. V parkoch postávajú skupinky chlapov v teplákoch. Na tom istom mieste sme ich našli aj na druhý deň. Zážitok sú vnútrobloky a bytovky, do ktorých sa dá nahliadnuť. Vŕzgajúce drevené schody, opadané omietky, zápražie s rokom výstavy domu 1907. O to väčšiu atmosféru to má v daždi a poobednom tichu.


Ulica s pôvodnými domami. Na budove vľavo zachované logo niekdajšieho pivovaru.


Random chodba v jednom z domov.


Prítomnosť Nemcov pripomínajú staré reklamné maľby. Niektoré sa stratili pod novými fasádami, niektoré sa zachovali aj po rekonštrukcii.


Blízkosť tovární pritiahla do Nadodrze robotníkov. Dnes štvrť prechádza rekonštrukciou.


Boli sme tu 5 nocí a stále sme nevideli všetko. Okrem Wroclawu sme si spravili výlety do okolitých miest. Jeden deň Zgorzelec/Görlitz, druhý Walbrzych. (K tomu sa snáď dostanem v blízkej dobe). Potešila cena mestskej dopravy, ktorá sa drží na 0,75 € za 15 minút. Výhodne sa dalo vyriešiť aj jedlo. Konkrétne v mliečnych baroch Bar Mleczny Miś a Bar Karmazyn Hala Targowa. Celkovo, milé prekvapenie a ukážka toho, ako Poľsko ide hore.