Dobzhansky má taký citát, že "Nothing in biology makes sense except in the light of evolution", a keďže to znie strašne deep a badass, tak to má každý druhý študent biológie ako motivátor na prvej strane diplomovky a všelikde inde (mám k tomu dokonca aj veselú príhodu). Mňa ten citát a myšlienka za ním vytáčajú, tak som si k nemu spravil svoju modifikovanú verziu: "Anything makes sense in the light of evolution." Zatiaľ to v diplomovke pokiaľ viem nemá nikto, ale verím, že sa tam raz dostaneme.

To, či nejaký znak je alebo nie je evolučnou adaptáciou a na čo konkrétne by tou adaptáciou mal byť, sa strašne ťažko dokazuje a je to problém dokonca aj pri zdanlivo zjavných znakoch. Keď si vezmeš napríklad otázku, na čo konkrétne by mala byť adaptácia ľudská vzpriamená chôdza, nájdeš k tomu pokojne dvadsať rôznych vysvetlení: od energetickej účinnosti, cez pohlavnú selekciu, až po efektivitu zberačstva. Všetko sú to samozrejme len anekdoty, lebo ako by si také niečo vlastne mohol dokázať? Plus sa tie anekdoty samozrejme navzájom nevylučujú.

Ja ako analógiu často používam príklad, v ktorom si môžeš predstaviť guľu z plastelíny. Tú guľu potom z jednej strany stlačíš a dostaneš elipsoid. Keď sa opýtaš, aká sila ten elipsoid vytvarovala, odpoveď je jednoduchá a jednoznačná. Takto si väčšina ľudí predstavuje evolučnú biológiu: že za každým znakom je jedna konkrétna sila, ktorá ho vytvorila a tá sila sa z daného tvaru dá odvodiť.

Situácia je v mojom vnímaní skôr taká, že tú guľu plastelíny hodíš len tak do sveta a necháš, aby po nej ľudia roky stúpali, aby sa otĺkala kade-tade, ofúkaval ju vietor, máčal dážď a neviem čo všetko ešte. Potom sa po roku na ten zdeformovaný zhluk pozrieš a snažíš sa zistiť, prečo má v pravom hornom rohu výčnelok. Tých síl pôsobiacich na živé systémy je (a bolo) strašne veľa a strašne ťažko sa izolujú. Čím je ten znak subtílnejší, tým je to ťažšie a schopnosť udržať pozornosť je podľa mňa veľmi efemérny znak. Ľudia majú samozrejme kopec možných vysvetlení a tie zdanlivo dávajú zmysel, ale to že niečo dáva zmysel ešte nie je zárukou toho, že je to pravda. Ja keď tieto články čítam, tak mi to vždy pripadá akoby som čítal pribeh od Kiplinga o tom ako leopard dostal škvrny, alebo ťava hrb.

No a keď už som sa rozpísal, tak sa ešte môžem podeliť o tú veselú príhodu. Mal som na doktoráte v laboratóriu kolegyňu a raz som sa s ňou rozprával presne o tomto. Robil som si srandu z toho Dobzhanského citátu a z toho, ako to každý druhý všade pchá a myslí si, že objavil intelektuálny zlatý nuget. Ona bola trochu zdržanlivejšia a hovorí, že myšlienka je vlastne pekná a možno nad tým ľudia len nerozmýšľali tak ako ja a že to možno brali len ako pekný citát o vede a že by som mohol skúsiť byť chápavejší a ľudí hneď neodsudzovať. Debata celkovo o ničom. Na tento náš smalltalk som si spomenul až neskôr, keď som s veľkým prekvapením zistil, že tá kolegyňa má ten citát spolu s dvojzávitnicou DNA vytetovaný na stehne. A tak sa himself naučil byť chápavejší a ľudí hneď neodsudzovať.