Pánko v klobúčiku hrozí päsťou elektronickej tabuli odchodov:
„4 minúty?! Aj 3 minúty sú pre mňa veľa! Ale čo… aj 2 minúty sú pre mňa veľa!“

Decká sa vyťahujú:
„V Košiciach to bolo bežné, sellili sa drogy na uliciach… Vidíš hentam tie tri okná? [tvári sa sprisahanecky] Tam stokujú…“
Kto? kto? feťáci??? [všetci napätí, nikto ani nedýcha]
„Nie, sbskári…“ [všeobecné sklamanie]

Chalan hovorí frajerke: „Ty si strašne zlatá, ale ja ti nič nekúpim, nielen teraz, ale celý deň.“

Dedo osloví dievčinu čo číta knihu v ukrajinskej azbuke:
„Vy ste z Ukrajiny?“
„Áno, ale viem aj po slovensky.“
„Tak na ukrajinčinu možete rovno zabudnúť, vy sa už domov nevrátite!“
„Ako to?!“
„Také pekné dievča už zo Slovenska nepustíme! A nechcete sa naučiť aj po nemecky??? Vystúpte so mnou a ukážem vám Goethe Haus!“

Na zastávke:
„Bratu, ja tu mám blízko rodinu a potrebujem sa ísť vysrať.“
„To akože zazvoníš, že dobrý deň, potrebujem sa vysrať?!“
„No jasné!“

Pán si presadá zo sedadla kde pečie priame slnko.
Druhý komentuje: „A to bolo včera ešte horúcejšie ako dnes! A boli sme raz na dovolenke na ostrove, kde bolo cez 40. Brácho mal po hodine takéto pľuzgiere na chrbte! [ukazuje medzi palcom a ukazovákom] A to sme boli natretí najvyšším faktorom!“
Druhý na to: „Čo už.“
Prvý: „Keď už, tak už.“
[A navždy sa odmlčia]