moja osobna skusenost: parafraza otazky "a čo môžem v tejto chvíli pre vás urobiť?" v mojej terapii padala v momentoch, kedy som odmietala vobec premyslat mimo moju komfortnu zonu a bola som v odpore, lebo mi to bolo proste neprijemne
ked som sa zmierila s tym, ze to neprijemne bude, presla som si mnohymi katarziami, nech to znie akokolvek smiesne

netvrdim, ze to je Tvoj pripad
ale zhodit zo stola usilie ludi, ktorym terapia pomohla nejakym ad hominem vtipom o klimakteriu je mimoriadne necitlive (a to o einej terapii neviem vobec nic)

mam znameho, ktory ma narcisticku poruchu ako z ucebnice a roky a systematicky velmi tvrdo ublizuje svojmu blizkemu okoliu (a tu si dovolim toto tvrdenie, ze je 100% narcista, aj ked nie som psycholog)
kedysi sme sa priatelili, uz toho absolutne nejsom schopna, ale v tom obdobi, kedy sme boli kamarati a z nepozornosti urobil pruser, kedy mi to doslo, poslala som ho k svojej terapeutke
tri mesiace tam flexil a predvadzal sa, kym sa ho nie ze opytala, ale rovno povedala, ze si mysli, ze pre neho nema co urobit
on si tym potvrdil, ze je uplne v pohode a ona dala priestor ludom, ktori tu snahu maju

opat netvrdim, ze je to tvoj pripad, nepozname sa, nemam nazor
len som autenticky presvedcena o tom, ze aj ked si toho terapeuta, s ktorym si sadnete, niekedy treba pracne najst, terapia moze velmi fungovat a kazdemu by som to priala
a ak niekto vyhladava skratky a jednoduche cesticky, ako skratkou vytiahnut karticku menopauza, tak to je take smutne no..

terapeut neni kuzelnik, ale este doplnim, ze pri psychiatrickych pacientoch velmi sucitim s ich frustraciou, ked sa v tom dialogu nenajdu, napriek snahe