Vylet do Indie dopadol fantasticky, sice pocasie na nic ale prisiel prvy raz moj partak Maros a hecol sa ist na par dni na bivak so mnou a s Thaiom. Pritom bol nachystany tak na jednu noc, ze si iba zaletime na sviatok Diwali na taky kopec kde je velka party a pozrieme si ohnostroje a hotovo. Party bola vyborna aj meteoricky roj bol nejaky, tak som chvilku spal pod hviezdami ale mal som este nejako paranoiu z toho pavuka co sme mali v dedine na izbe pod postelou. Bol velky jak tanier na dezert tak som zaliezol radsej do stanu potom.



Na druhy den po ceste naspet sme to ale pustili spontanne dozadu do vecsich hor aj ked uz boli velke mraky. Ale tieto burky v horach tu maju kratke trvanie, hned sa to vysnezi a noc zvykne byt kludna. No len teraz prisla obrovska burka z rovin okolo polnoci a riadne sme sa bali. Dobre ze sme postavili stany nizsie pod vrcholom lebo blesky len tak sibali blizko okolo nas.



Bol som rad ze som vzal ten stan, pohraval som sa s takou hlupou myslienkou ist bez neho ale to by som tentokrat velmi olutoval. Akurat ze som ho po dlhej dobe vytiahol zo skrine a zda sa mi ze ta latka sa o dost scvrkla a nedal sa uz tak presne postavit. Vietor ho podfukoval trosku, z hliny sa stalo blatko a potom jazierko a koliky v tom nedrzali tak uz som ich potom vzdy poistoval velkymi kamenmi radsej, lebo v krupobiti v trenkach napravat spadnuty stan staci raz.



Takze stan taky polo funkcny, novy solarny panel absolutne zlyhanie, nenabil ani percento na telefone, filter na vodu zapchaty a drevo na ohen pod snehom. Ale boli sme v trojici a pomohli sme si. Ja som mal velku bombicku plynu lebo ina sa nedala zohnat v dedine ale to bolo nakoniec super lebo sme topili sneh aj prevarali vodu na pitnu pre troch ludi a to spotrebovalo dost energie.



Delil som sa s Marosom o jedlo, takze zase mi vidno rebra ale na oklamanie zaludka to stacilo a hlad sme necitili. Predposledny vecer sme si spravili symbolicku hostinu, urobil som aj proteinovy dezert ako prekvapenie a potom masala chai s trosickou whisky. Bolo co oslavovat lebo som chalanov stratil v dazdi, ja som to nejako doletel a oni pristavali o dost nizsie len tak tak nad hranicou lesa. Lenze este vybehli poobede peso hore a stretnutie bolo radostne. Dokonca bola aj jasna noc aj ked teda mrzlo poriadne ale aspon som si vydezinfikoval mrazom topanky vonku.



Boli sme po niekolkych dnoch stale hlbsie a hlbsie vzadu a uz bol cas mysliet aj na navrat lebo mi presunili let na skorsi termin. "We apologize for any inconvenience caused." Ako kazdy den zase sme leteli pomedzi dazde, krupy a sneh a zase nas rozdelilo. Thaia som videl na satelitnom pristroji ze pristal niekde na kopci, ja som sa s Marosom neskor stretol ale bol trosicku nizsie podo mnou a uz sa mu oblaky zavreli tak siel do dediny taxikom, tu naozaj rozhodovali minuty.



Ja som to so stastim nejako dosmykal dopredu, ale jeden hreben som preletel az na treti pokus. Vzdy ma protivietor zastavil a musel som sa vratit a nabrat vecsiu vysku v ganjovej termike. Nasiel som ju ale podla smradu vzdy spolahlivo, fajny skunk tam musia pestovat na svahu. Potom z toho robia vo velkom caras, vsak nam aj zakazdym pastieri ponukli s cajom tiez prvotriedny "Manali cream".



Pristal som na kopci co sa vola 360 a stravil poslednu noc tam. Taky chlapik Roshan tam ma so zenou a s detmi krasny camp. Par rokov dozadu som tam bol zaseknuty par dni ked armada za trest uzavrela vzdusny priestor potom co im niekto preletel ponad kasarne alebo nieco. Roshan vie vsetko vyrobit aj navarit ale malovat pismo na cedule som mu vtedy musel ja. Nezabudol na mna tak ma pohostil a najnovsie ma aj teplu vodu a vedierkovu 'sprchu' tak to bola luxusna rozlucka.



Smutnejsia rozlucka bola v dedine kde spopolnili taku holku Megan z Kanady co spadla vo vyssich horach vpredu. Nie je to prvy ani posledny pripad lenze ona asi este zila aj jej frajer pri nej potom pristal. Lenze vrtulnik siel az na druhy den a uz iba doniesol telo. Vsak niekedy sa cakalo aj tri dni na vrtulnik a to ani nie je zachranarsky iba taky komercny transport. Moznoze armada nieco ma ale pre nich sme dobri tak akurat na testovanie GPS rusenia. Niekde maju asi schovane anteny a zrazu v online mape ukazuje ludi ze su o 100km niekde inde. Ale to je uz iny pribeh.