Zajímavé, že sú všetky tie zóny v desiatom bezirku, čo je low-income immigrant neighbourhood, čo by mohlo vcelku fungovať. Turecké a ex-yugo veľkorodiny majú vcelku tendenciu využívať verejný priestor ako rozšírenie svojej obývačky a trávia tam veľa času. Rakušáci k tomu pristupujú trochu ináč.

Neviem, či sa tieto projekty riešia na úrovni mestských častí, ale trochu to tak vyzerá. Vo desiatom sa to volá superblok, v iných to volajú Grätzl, čo je kvázi staro-rakúske slovo pre susedstvo, kde je viac zelene, žiaden alebo veľmi obmedzený car traffic a občas nejaký infraštruktúra zadarmo (lavičky, ihriskové elementy pre deti a pod.) alebo aj ne-zadarmo (stánok s občerstvením, kaviareň atď). V hip zóne okolo Mariahilferstrasse (na jednej strane šiesty a na druhej siedmy obvod) to zas začali volať Begegnungszone (zóna stretávania), kde do týchto ukľudnených zón zakomponovali okolité kaviarne, bistrá a iné businesses, je tam plno zelene, verejného aj neverejného sedenia a doprava je značne obmedzená - na niektorých ťahoch sa môže chodiť autom, ale všetci sú si rovní (takže tam málokedy vieš ísť viac ako 5-10 kmh - 20 je max povolené) a často sú tie ulice nejak prerušené, jednosmerné, slepé a podobne, aby tade ľudia nechodili autami len tak.

Každopádne je to super, že sa tieto iniciatívy robia. Treba robiť mesto pre ľudí, čo tam žijú a nie pre autá.