Celkom dobre píše Laštincová a bolo by zaujímavé ju posadiť do debaty s Tomášom Zálešákom.

Laštincová tiež píše:
Človek jednoducho potrebuje mať niekde oporu – aspoň v tých najbližších vzťahoch potrebuje možnosť na chvíľu „vypnúť“. Nedá sa donekonečna investovať energiu do presviedčania, do obhajovania vlastného postoja či do názorových bojov. Niekedy skrátka potrebujeme s niekým len súznieť. A keď sa to nedarí ani v tých najbližších medziľudských vzťahoch, je to veľmi náročné. Vzniká napätie, stres, neistota z toho, čo je vlastne ešte téma, o ktorej sa môžeme rozprávať, a čo už nie.

Aj ty máš určite ľudí, s ktorými dokážeš vypnúť a len súznieť - nielen kognitívne, ale aj emocionálne a akosi "bazálne". To "bazálne" si myslím, že na lodenici ty nemáš (a nemá to ani M.).

A je otázne, či by prijatie takéhoto spôsobu nazerania na komunikáciu (potažmo spôsob súžitia) oboma polarizovanými tábormi viedlo k zvrhnutiu tých, čo polarizáciu zámerne vyvolávajú a benefitujú z nej. K Strate moci nad nimi.

Alebo sa sústrediť na tých polarizátorov a tým klepnúť po prstoch a šupnúť ich do basy :-D


Skúsime to cez vesmír s oboma prístupmi (zakončil JoKe príspevok).