Neustale sa roznou mierou stracam. Akoby prilis venujem roznym veciam moju pozornost a ona sa tak potom zasekne, akoby kusok jej "tam" ostane. V politike, vo vztahoch, vo veciach co ma škrú a ja ich neviem ovplyvnit, v bezmoci spojenej s vecami co by som chcel zmenit ci vylepsit, ale nemam na ne dosah ci dostatocny vplyv.
A potom mi ta sila chyba v pritomnom okamihu, citim ze "tam" niekde ostala akoby uviaznuta.
A tak si sadnem, pozriem sa kde ostala a idem za nou. Najdem ju a vypocujem si jej pribeh. O tom preco zostala a aky bol ten samotny proces uviaznutia, na "tom mieste". Vzdy mi ho rozpovie, necham sa poucit.
Potom sa vratime obaja späť, ja a moja stratena sila, najdena, aj s pribehom co novu silu a mudrost mi v sebe nesie. Preusporiadava ma neustale, nove pribehy rozsiruju, prehlbuju ma.
Stracanie sa a znovu sa nachadzanie, liecive neustale sebaspoznavanie.