Kedysi som sa na kybči veľa vypisovala z emócií, ktoré neviem spracúvať a zožierajú ma od detstva, potom som nejak prešla na instagram a je mi jasné, že tí ľudia tam nad tým chodia len cringeovať (recipročne). Teraz sa už dlhšie trápim, tak skúsim, či pôvodné návyky ešte fungujú, lebo prisampiču mi gebula vybuchne.

Zároveň som našla nechtiac nejaké plače toho pandrláčika, na ktorého mám roky ignore, ale bolo to o mne (ak náhodou nie, tak s tou ženou chcem chodiť https://kyberia.sk/id/9260556)

Pred troma rokmi som ukončila vzťah s človekom, ktorého mám stále veľmi rada a záleží mi na ňom a veľmi som dúfala, že budeme vedieť byť kamaráti. Nefunguje to podľa mojich prianí, ale viem to akceptovať, komunikácia nefungovala vo vzťahu a vlastne úplne rozumiem tomu, že keby sa teraz rozhovoril, bolo by to pre neho totálne nedôstojné a na jeho mieste by som si držala odstup tiež.
Keď sme spolu žili, ale nefungovali, veľmi som pribrala. Vyzerala som ako v 8. mesiaci tehotenstva, mala som tlstú hlavu. Keď som sa šla sprchovať, dávala som si uterák na zrkadlo. Potom som strašne rýchlo schudla, asi 15 kíl, randila som si.
Akurát tí chlapi sú (podobne ako ja) inde ako pred tridsiatkou. Často sú to chalani, čo sa nevedia skoncentrovať ani tretinovo tak, ako ja a tlačia pred sebou bordel, ktorý si buď nechcú priznať, alebo fakt nevedia, že to tam je a keď na to ukážeš prstom, strašne sa poserú.
Pár mesiacov som chodila do Viedne za takým veľmi sexi Čecháčkom, dokonca ma prinútil čítať Terryho Prachetta (akože ano, týpek je vtipný, ale trvám na tom, že to je záchodová literatúra, whatever). Bol zo mňa hrozne v prdeli, hlavne, keď som všetko platila a keď už nič iné, naučil ma masírovať prostatu. Ako veľmi rýchlo sa nadchol, tak to aj pustil, keďže neholdujem piku a po jeho otázke, či mu v cyklokuchyni vybavím keťák, som povedala, že ani omylom, tak sa vytratil. Tak postupne, mal aspoň chochmes občas dať vedieť, že žije.
Začala som veľmi skoro randiť s druhým týpkom. Mal skoro 50, dve takmer dospelé dcéry, s ktorými sa nevídal, občas mu volala jeho bývalá žena, ožratá a nešťastná. Ja som ho nechcela, ale on mňa veľmi. Časom som ho aj začala počúvať a zistila, že je fakt kvalitný človek, veľmi handy, veľmi inteligentný. A zamilovala som sa. A majiteľka bytu mi vypovedala nájom a ja som začala hladať iný a tento chlapík chodil so mnou na obhliadky a v podstate si vyberal bývanie pre seba. Ja som chcela bývať lacnejšie, ale on sa zamiloval do docela drahého bytíku s tým, že do toho ide so mnou (ja som ho o nič také neprosila, proste to tak vyplynulo, ale keďže mal v tom čase exekúciu na zdravke, viackrát som sa ubezpečovala, či to fakt dá, tvrdil, že áno). Zosťahovali sme sa, veľmi mi pomohol.
Polku nájmu mi nedal asi nikdy. On robí technika na hoteli na Galvaniho, tak asi mu prišlo ok, že keď donesie lacný dvojvrstvový hajzlák, alebo tekuté mydlo, je to ok.
Občas, keď som ho s tým konfrontovala, odišiel na ten hotel, lebo tam má ako benefit k ničotnému platu izbu. Tiež to chápem, keby som mohla zdrhať od problémov, možno to robím (skorej ne).
Keďže bol na tom finančne horšie jak ja (ja som si tiež našla brigádu a vyžiadala si v práci zvýšenie platu, ktoré som presvedčená, že som si zaslúžila), tak som to ťahala a jediné čo som prízvukovala bolo, že v júni platím dane a že tam by to mohol potiahnuť on. Chlapík v júni zmizol jak gáfor. Prestal dvíhať telefón, odpisovať, nichts.
Keďže tu mal pár drahých vecí a ja som neni pomstychtivá piča, cca za 3 týždne si po ne prišial a skoro sa zabil na schodoch jak utekal do psa.
Nežeby som mu asi dvakrát v slabej chvíli nenapísala, že mi chýba.. Som úbohá a trapná, ok.

(intermezzo: Milý pandrlák, aj pre toto ženy píšu na Tinder - pre Teba - aby sa vyvarovali idiotom ako si Ty. Aspoň sme si spolu zasmútili na internetoch.)

No ale potom začalo peklíčko (za prvé sa mi stalo to isté, čo id chocolate a nechcem nič z toho rozoberať, proste to je tabu)
Keď som si povedala, že už sú to 2 mesiace a už sa musím dať do pohody, presne v tú chvíľu si Chicka povedala, že nebude žrať. Keďže Bibi nám zomrela na zuby, tak si vravím, toto budú zuby. Séria veterinárov, celkovo cca 400e, operácia, rozkrmovanie, STRES, STRES JAK SVIŇA.
Veľa plaču, aj teraz revem.

Keď som bývala s Mičkom a Bibi začala byť napiču, ignorovala som to. Aj on. Aj som sa mu teraz za to ospravedlňovala a vlastne aj on mne (neboli sme schopní si to doteraz povedať).
Tak len chcem, že teraz som urobila všetko správne a aj tak je všetko napiču. Ale ne definitívne. Prikrmujem ju, aj niekedy nie, aby cez bolesť žrala sama, revem za rohom a keď sa viem nadýchnuť, tak jej poviem, že je šikovná.

Možno bude chodiť na tie zuby cca raz za stvrťroka, ak toto prežije. Uvažujem už nad eutanáziou.

Jediný človek, čo mi bol na blízku bol Chlebík. Počúva ma imrvére, furt mu plačem. A on ani už ani nerobí debilné vtípky.