Stanfordský experiment s marshmallow bola štúdia o odloženom uspokojení z roku 1970, ktorú viedol psychológ Walter Mischel, profesor na Stanfordskej univerzite.V tejto štúdii bola dieťaťu ponúknutá možnosť vybrať si medzi jednou malou, ale okamžitou odmenou, alebo dvoma malými odmenami, ak počká určitý čas. Počas tohto času výskumník nechal dieťa v miestnosti s jedným marshmallow asi 15 minút a potom sa vrátil. Ak marshmallow nezjedli, odmenou bol buď ďalší marshmallow, alebo praclík, v závislosti od preferencií dieťaťa. V následných štúdiách vedci zistili, že deti, ktoré dokázali dlhšie čakať na preferovanú odmenu, mali tendenciu dosahovať lepšie životné výsledky, merané podľa výsledkov v testoch SAT,[2] dosiahnutého vzdelania,[3] indexu telesnej hmotnosti (BMI)[4] a iných životných ukazovateľov.[5] Pokus o replikáciu so vzorkou z rozmanitejšej populácie, viac ako 10-krát väčšou ako pôvodná štúdia, ukázal len polovičný účinok pôvodnej štúdie. Replikácia naznačila, že druhú polovicu vysvetľuje skôr ekonomické zázemie než vôľa."[6][7] Prediktívna sila Marshmallow testu bola spochybnená v štúdii z roku 2020."[8][9] Práca vykonaná v rokoch 2018 a 2024 zistila, že Marshmallow test "spoľahlivo nepredpovedá fungovanie v dospelosti".