Orlické hory vyzerajú dobre už na mape. Tiahne sa nimi pás opevnení vybudovaných v medzivojnovom období a hneď vedľa je hranica s Poľskom. Táto oblasť bola tiež súčasťou Sudet, čo je prísľubom svojskej atmosféry. Základňu sme mali v Rokytnici v Orlických horách, odkiaľ sme si robili výlety.

Mezivrší – Pěticestí – Velká Deštná – Šerlich
Na Mezrivrší jazdí v sobotu len jeden autobus. Vyvezieme sa ním, nech sme bližšie k hrebeňu Orlických hôr. Potom už je to jednoduché, stále po červenej. Vchádzame do chladného a zahmleného lesa. Pri Kunštátskej kaplnke a vrchovisku už kráčame v krátkych tričkách. Tento úsek je zároveň najkrajšou časťou dnešnej turistiky. Čím viac sa blížime k Veľkej Deštnej, tým viac pribúdajú aj ľudia. Vybavíme vyhliadku a ideme na olovrant do Masarykovej chaty, ktorá práve oslavuje 100 rokov. Tu nás pobaví mladá slečna, ktorá sa lúči s personálom slovami Goodbye motherfuckers. Ešte si odskočíme jednou nohou do Poľska, ktoré je pár metrov od chaty a potom začína pršať. Až do rána. Dokonalý timing.


Vstupujeme do lesa.


Kunštátska kaplnka a vrchoviská.


Masarykova chata.


Panské Pole – Tvrz Hanička – Vysoký Kořen – Neratov
Dnes bude poprchať celý deň. Odvezieme sa na Panské pole a prvou našou zastávkou bude tvrz Hanička. Tu nazrieme aj dovnútra. Hanička bola vybudovaná v 30. rokoch ako opevnenie, ktoré malo udržať nápor Nemcov, dokým nepríde pomoc zo zahraničia. Nestalo sa tak. Hanička bola bez boja odovzdaná Wehrmachtu a neskôr ju okupuje sovietske vojsko. Dnes je kultúrna pamiatka a jedným z mnohých objektov, ktoré boli vybudované pozdĺž hranice s Nemeckom. Od Haničky pokračujeme cez les do Neratova. Bývalej vysídlenej dediny, kde sa život vrátil vďaka organizácii Sdružení Neratov. Bola tu zriadená chránená dielna pre ľudí s postihnutím, obnovený kostol, založený pivovar a mnoho ďalšieho. Ak by som mal odporučiť len jedno miesto z Orlických, bol by to práve vďaka svojmu príbehu Neratov. A opäť sme nazreli aj do Poľska, keďže dedina leží takmer na hranici.


Prichádzame do Neratova.


Vo vnútri kostola.


Vrchní Orlice – Bartošovice – Zemská Brána – Klášterec nad Orlicí
Výlet začíname pri kostole vo Vrchnej Orlici, ktorý nás upútal cestou z Neratova. Už na pohľad je to zvláštne miesto. Ani šofér autobusu tú zastávku nepozná, lebo tam vraj stojí len málokedy. Kostol sv. Jana Nepomuckého je pozostatkom nemeckej dediny Hohen-Erlitz. Otvorený je nepretržite a možno v ňom vyjsť na chór, aj do sakristie, kde majú hniezda lastovičky. V okolí kostola sú pozostatky hrobov a poéziomat, ktorý prehráva pesničky od Trabandu, Zuzany Navarovej a tiež informácie o tom, že bývalí obyvatelia Vrchnej Orlice našli svoj nový domov pri Baltskom mori. Od kostola pokračujeme popri Divokej Orlici k hraničnej obci Bartošovice. Tu si spravíme odbočku do poľského Niemojówa, kde nám ďalší kostol pripomína prítomnosť sudetských Nemcov. Ďalej sa zastavíme až v turistickej chate U Rampušáka a následne cez Zemskú bránu prejdeme do Klášterca nad Orlicí.


Kostol sv. Jána Nepomuckého vo Vrchnej Orlici.


Hroby v okolí kostola.


Na ceste k Divokej Orlici.


Pri kostole v poľskej obci Niemojów.


Bunker. Aspoň jeden tu musí byť. Tento konkrétne je niekde pri Zemskej bráne.

Oblasť Orlických hôr je celkovo bohatá na zrážky. Nám pršalo každý deň, čo ale k výletu do hôr patrí. A aspoň sme mali príležitosť využiť saunu na ubytku, ktoré dávam ako budget friendly tip pre tých, čo sa sem vyberú. My sme dovolenku končili so slovami: nemôžeme zostať ešte o pár dní dlhšie?